Náhubok
Vývoj u našich južných susedov privádza mnohých spoluobčanov do rozpakov. A pritom aké je tam všetko krásne!
Teda najmä to, o čom nemôžeme ani snívať a čo u nás ešte stále nie je. Podľa všetkého vo vnútri tej čarovnej krajiny prevláda presvedčivá jednota a nadšenie. Jednotná je vláda, jednotný je parlament, jednotný je aj ľud či národ – veď aj na uliciach stále častejšie znie rázny jednotný krok. A tu zrazu aká nepríjemná disonancia!
Pod modrou zástavou so zlatými hviezdami zaznieva do tejto sladkej harmónie sfér nejaká „nenárodná“ hymna, napríklad Beethovenova Óda na radosť. Teda vlastne zhudobnená báseň Friedricha Schillera, v ktorej sa hovorí alebo, presnejšie, spieva o bratstve celého ľudstva, o priateľstve národov.
Ako jej bujaré strhujúce tóny zladiť s tým príjemným, tentoraz južanským, pochodovým rytmom, ktorý neodvratne smeruje k novému poriadku? Ale najmä: čo s tými, čo si ju spievajú alebo aspoň pohmkávajú? Môžu byť celkom nespoľahliví!
Mohli by vysloviť „nesprávne“ veci, ktoré navyše vôbec „nechápu“. Nesprávne veci by mohli byť protinárodné veci. Protinárodné veci sú protištátne veci. Na takých ľudí preto treba jednoducho dozerať. Príležitostne ich ekonomicky „umravniť“. A potom: šup s nimi do celonárodného hrnca, guľáš bude ostrejší! Keď jeho horúčkovité bublanie prekryje všetky stony, možno im nasadiť náhubok. Potom to pôjde ľahšie.
Viaceré maďarské noviny vyšli pred pár dňami s bielymi titulnými stranami. Niektoré v dvadsiatich dvoch jazykoch, ba aj v slovenčine, oznámili koniec slobody tlače. Možno to nepochopiť ako volanie o pomoc? Istotne, veď nie sú to naše noviny, veď to nie je ani naša krajina. Ale to vôbec neznamená, že by to nebola veľmi bolestná a doteraz živá súčasť našej skúsenosti. A preto i našej budúcnosti, ktorú sme hrdo spojili aj s onou skvostnou „nenárodnou“ hymnou.
Preto už v Európe nevieme dosť dobre počúvať nápevy o psej povinnosti. Kto plní psie povinnosti, musí sa zmieriť s vôdzkou a náhubkom. S tým sa tiež dá žiť. Ibaže životný pocit, ako sme ani nie tak dávno zistili, je potom pod psa.