EÚ!
Niektorým mojim spoluobčanom prekáža, že sme v Európskej únii. Mne neprekáža, že im to prekáža. Iba ma prekvapuje, že fakticky všetci tí, ktorým to prekáža najviac, sú zhodou asi štyroch alebo šiestich mimoriadnych okolností vo vláde. Zašlo to dokonca tak ďaleko, že samotnej vláde prekáža, že v EÚ sme aj my, nielen ona.
Ak by vláde dnes voľakto stúpil na otlak, určite by mimovoľne zvrieskla: „EU!“ Pritom je veľmi ťažké zistiť, čo vlastne našej vládnej moci na EÚ prekáža. Ja viem, napoviete mi: Grécko, Island, Portugalsko, Španielsko, Taliansko… A treba doplniť hádam už iba nejakých 17 štátov, aby v tom človek mal úplne jasno. Ale neviem, či toto vysvetlenie je naozaj vysvetlením.
Napríklad jeden z ministrov povedal, že každý, kto zarába mesačne iba asi 400 eur, mal by ísť do nejakej inej krajiny. Jeho stranícky šéf to hneď aj skúsil, aby šiel príkladom, no iba jedna večera ho vyšla na 640 eur. Aj keď, ak som ho správne pochopil, nie je to problém, lebo ani doma zvyčajne nejedáva lacnejšie.
Prišlo mi na um, či predsa len neudrel klinec po hlavičke. Vláde podľa toho ide v podstate o to, aby zahraničie opäť spravila atraktívnejším.
Už za rakúsko-uhorskej monarchie tisíce rodákov odchádzali do zahraničia len tak. Za prvej republiky tiež. Aj počas komunizmu sa ľudia o zahraničie intenzívne zaujímali. Liepali sa dokonca cez ostreľované ostnaté drôty, zo zemiakov preň strúhali falošné pečiatky do pasu. Po Nežnej revolúcii však – bác! – zahraničie akosi upadlo a všetci naň rýchlo zabudli.
Dosť to polepila EÚ, lebo teraz je človek vlastne takmer všade doma. Napríklad vo Viedni na letisku chodím už pár rokov cez vchod s nápisom EU BURGER ako ostatní. Teda okrem Američanov, ktorí musia chodiť, ak sa nemýlim, cez HAMBURGER.
Čo v tomto laxnom vzťahu nášho človeka k zahraničiu polepila Európska únia, to napokon dorazila eurozóna. Ako vysvetliť deťom, čo je to zahraničie? Čo je to devízový prísľub? Čo výjazdná doložka? Úsilím EÚ pôvodne bolo, aby sme sa v cudzine cítili ako doma. Snaha našej vlády ide dnes už ďalej. Totiž v tom, aby sme sa aj doma cítili ako v cudzine.