V závetrí
Zdá sa, že po niekoľkých zanedbateľných napätiach vo vládnej koalícii Slovensko (tesne pred jeho premenovaním na "Túto krajinu") dospelo k vytúženému pokoju. Prispieva k tomu aj to, že už vôbec nepočúvame nič o spoločenstve štátov, ktoré tvoria Európsku úniu a dá sa predpokladať, že si žijú svojím vlastným životom.
Ak by sme sa dnes niekoho z vlády, napríklad ministra zahraničia, spýtali: „Sme ešte vôbec v EÚ?“, určite by ho to priviedlo do rozpakov a odpovedal by celkom úprimne, že to síce presne nevie, ale že je to dosť možné. Predseda parlamentu zase prekvapujúco zistil, že v Bruseli sú maoisti.
Jediný, kto by mohol vedieť o tom viac, je minister Ján Figeľ, pretože mu, údajne, odtiaľ každý mesiac chodí celkom slušný príspevok v nezamestnanosti. Oprávnene, lebo potreby rezortu ho príliš zamestnávať nemôžu, keďže napríklad výstavbu diaľnic vykrýva z peňazí, ktoré EÚ určila na vedu. Dokonca je ochotný EÚ presvedčiť, že pre „Túto krajinu“ je to tak najlepšie.
V pokojnom závetrí, teda na nižších stupňoch riadenia vlasti, sa však veľká politika rekapituluje v malom, lebo línia je už jasná. Po myšlienke najvyššej vládnej moci preniesť sochu Svätopluka z Hradu inam by malo „inam“ putovať aj súsošie štúrovcov, aby ho mohla nahradiť socha Márie Terézie. Potom to ani nebude Námestie Ľudovíta Štúra, ale Korunovačné.
Podľa všetkého už o tom rokuje kultúrna komisia, aj keď neviem, či to nie je zo strany magistrátu trochu zavádzajúce tvrdenie. Totiž ak o tom rokuje, určite nemôže byť kultúrna. Vedľa máme námestie so sochou básnika P. O. Hviezdoslava, ktorej výhodou je, že má fúzy. Preto ju bude možné rýchlo „presochať“ na Františka Jozefa I., ktorý tu panoval 68 rokov a má teda ešte väčšie zásluhy ako Mária Terézia. Namiesto názvu Hviezdoslavovo námestie sú vraj v hre dva celkom nové názvy: Mariahilfer Strasse alebo Keleti p. u.
Takže „Táto krajina“ v najbližšom čase nedostane iba bezvaječné cestoviny, ale aj pripečenú Sacherovu tortu s výrazne trpkou a akosi nepríjemne feudálnou (u)horkastou príchuťou.