Kvadriga
Kvadriga je antický dvojkolesový voz so štyrmi zapriahnutými koňmi. Používala sa v starovekom Ríme pri pretekoch a v triumfálnych sprievodoch.
Neskôr sa stala dotvárajúcim architektonickým prvkom. Jedna z najznámejších je na Brandenburskej bráne v Berlíne, kde vzpínajúci sa štvorzáprah riadi bohyňa víťazstva Viktória.
Osobne som dosť proti tomu, aby toto súsošie niekomu pripomínalo vládnu koalíciu. Ale čím iným vyjadriť ten jej rozmach a energiu? Čím iným sprostredkovať vďačnosť ľudu tejto krajiny? Známy, akademický sochár, v tom nevidí problém:
„Je to jasné! Kvadriga cvála, pričom kopytami koní a mohutnými ťažkými kolesami drví Európsku úniu! Napríklad na streche Hurbanovských kasární v Bratislave, v ktorých budú skoro všetky kultúrne inštitúcie. Alebo na streche modernej prístavby Úradu vlády, ktorá sa vraj mení na Múzeum komunizmu. Bohyňa víťazstva, stojac na voze, v jednej ruke zviera opraty a pod pazuchou druhej má takých osemsto miliónov eur v hotovosti! Teda celú pôžičku Grécku, ktorú zachránila pred Grékmi. Najvyššie dáme symbol. Najlepšie niečo ornitologicky celkom neurčité. Azda orla? Sokola? Jastraba? Nebodaj turula? Nie! Bude to Superman! V zobáku to drží koaličnú zmluvu a voľným koncom zobáka ďobe do padajúcich franforcov európskej zástavy!“
„Ale veď Superman nemá zobák!“ oponoval som.
„Nemá ho, kým nie je umelecky zhavranený!“ odbil ma postmoderným odkazom na rozprávku. No potom sa zháčil: „Ako spraviť kvadrigu, ktorá nemá štyri kone, ale ich má fakticky šesť? Pritom za sebou musí ťahať ešte aj dva už takmer odpadnuté údy! Vieš si predstaviť taký cval? Dalo by sa to pojednať iba ako taký väčší rebriniak s kopou prázdnej slamy. Ako sa vlečie po úvrati.“
„Prečo po úvrati?“ znepokojil ma.
„Niekde sa vliecť musí. A na streche sa to nedá!“ odišiel bez zaplatenia a nechal ma s výtvarným problémom v kaviarni samého. Moderné umenie si však žiada obete aj od teoretika, nielen od divákov. Preto som ho dobehol:
„V čom je tá idea, že súsošie ide po úvrati?“ pýtam sa ho na križovatke.
„Vieš, vlastne nik nevie, kam ide. Ale všetci to, žiaľ, už tušia!“