Bieda v supermédiu
Verejnoprávnoprávne supermédium RTVS existuje ešte len tri mesiace a už sa mu podarilo zaujať verejnosť predajom zvučky Večerníčka za 15 066 eur, utajeným prideľovaním miliónov eur na filmové projekty či sumou na výrobu novej webovej stránky SRo za 138-tisíc eur.
Aj keď sa zmluva na prípravu redakčného portálového riešenia uzavrela ešte pred vznikom RTVS, je jasné, že vzhľadom na personálne prepojenie tu istá kontinuita existuje.
Kontinuita snáh o napĺňanie pojmu verejnoprávnosť, či skôr jeho zneužívanie je však vec dlhodobá. Respektíve ustavičná a možno verejnoprávna televízia na Slovensku ani nikdy nebola. Keby bola, nemuseli by počas vlády Vladimíra Mečiara suplovať verejnoprávnosť, konkrétne právo na informácie Rádio Twist alebo TV Markíza.
Frustrujúco pôsobí, keď si ešte stále musíme vysvetľovať, že predaj zvučky je vec nielen neprípustná, ale aj neetická. Argumentácia ekonomickým prínosom vo svetle ceny za webstránku je smiešna. Podľa odborníkov sa podobný portál dá vyhotoviť za menej ako 30-tisíc eur. V prípade, že je to tak, rozdiel v cene je sedemnásobkom ceny za predaj Večerníčka.
Je žalostné, že minister kultúry Daniel Krajcer musí vyzývať šéfku RTVS Miloslavu Zemkovú, aby netajila podobne ako bývalý šéf STV Štefan Nižňanský, ako sa prideľujú peniaze na filmy a aby verejne vypočula producentov, ktorí majú dostať od štátu príspevky. Útrpne sledujeme, ako sa technický riaditeľ vyhýba odpovedi, za koľko dali webstránku vyhotoviť. A to napriek tomu, že ide o peniaze z verejných zdrojov.
Zemková pri prezentácii predstavy o budúcnosti RTVS pred zvolením za riaditeľku použila Večerníček ako symbol verejnoprávnosti. Obávala sa, že by z obrazovky mohol zmiznúť. Nezmizol, len sa z obrazoviek presunul aj na bilbordy a núka supervýhodné hypotekárne úvery.
Na úver je radosť žiť a všetko je na predaj – odkazuje Deduško z rozprávky. Iní odkazujú, že treba dať manažmentu RTVS čas. Iste. Len aby to s tým časom nebolo tak, ako to kedysi napísal Jan Werich: "Čas si vymysleli ľudia, aby vedeli, odkedy dokedy a čo za to.”