Dane a čo za ne?
A je po tom. Celonárodný zber časti ťažko zarobených peňazí fyzických a právnických osôb za minulý rok je za nami. Tlačivá sú podané, peniaze uhradené a už len vyčkať, či sa vyzbieralo toľko, ako sa v rozpočte naplánovalo. Či sme boli "dosť úspešní".
Budúci rok to bude opäť inak, ale to je ešte ďaleko. Navyše možnosť, ako to ovplyvniť, je takmer nulová. Teda taká, že sa s tým ani neoplatí zaoberať. Demokracia je totiž iba raz za štyri roky. Keď sú voľby. V nich občan vyjadrí svoj názor, deleguje právomoci rozhodovať na volených zástupcov a potom už len rezignovane sleduje, ako sa ľavica správa ako reklamná agentúra, národniari tak, že radšej nepatriť k takému národu, a pravica – treba dať Robertovi Ficovi za pravdu – ako ťažko postihnuteľný "zlepenec”.
Ale ani naši bratia Česi nie sú na tom oveľa lepšie, o Maďarsku ani nehovoriac. Tak o čo ide? Možno o nič a možno "iba” o to, aby sme začali hovoriť aj o tom, čo nám ten náš štát za naše dane poskytuje a v akej kvalite. Ozaj, čo nám to vlastne poskytuje? Armáda – na pokraji kolapsu. Korupcia – jedna z najväčších. Vymáhateľnosť práva – jedna z najnižších. Zdravotníctvo – neustále pred kolapsom. Štátny rozpočet – dlhodobo deficitný. Zamestnanosť – skôr nezamestnanosť, a to jedna z najvyšších v EÚ. Platy – jedny z najnižších. Ceny potravín – patria medzi najvyššie. Sociálne istoty – mizéria. Školstvo – nekvalitné. Prečo máme platiť za zhnité paradajky?
Jedným z argumentov pri privatizačnom predaji je zaklínacia formulka, že štát je neefektívny vlastník a zlý správca. Ja by som ešte dodal, že nie každý štát, ale ten náš určite. Preto navrhujem slovenskej vláde a parlamentu, aby sme okrem predaja neefektívnych štátnych podnikov predali aj neefektívne ministerstvá. Ich činnosť by sme mohli vysúťažiť v konkurzoch, čím by sme zredukovali náklady na štátnu správu na minimum a zvýšili by efektivitu na maximum. V druhom kroku navrhujem zredukovať parlament na desaťčlennú radu starších, dane na 5 percent. Asi si založím stranu.