V pavučine súvislostí
Určite poznáte obľúbenú výchovno-vzdelávaciu formulku: "Prosím ťa, nemiešaj dohromady jablká s hruškami!" Ak by sme sa zamysleli a mali silu odporovať autorite, mohli sme odpovedať, že je to výborná kombinácia – samá vláknina a vitamíny, jednoducho zhmotnené zdravie. Tie správne reakcie nám však zväčša napadnú až ex post. Prečo spomínam frázu o kombinovaní zdanlivo nesúvisiaceho? Nuž, pretože sa dejú nebezpečné veci, ktoré navonok spolu nesúvisia. Pohľad za roh je však alarmujúci.
„My sme tu doma!“ nenávistne huláka akýsi milovaný hokejista v šote, ktorý celkom určite nemôže vzbudzovať pozitívnu emóciu športovej spolupatričnosti. Zato dôrazne ukáže súperovi, kam patrí, respektíve, kam určite nepatrí.
V českom meste Krupka polícia rozprášila legálne náboženské a protirasistické zhromaždenie v prospech iného legálneho – rasistického. V Brne organizujú ľudia občiansku blokádu, ktorá ma zabrániť pochodu neonacistov štvrťou, kde žijú Rómky a Rómovia. V Maďarsku nová ústava dáva voľnú ruku neonacistickým gardám a obmedzovaniu osobných slobôd. Sústreďuje čoraz viac moci iba do jedných rúk a čo bude ďalej, nie je ťažké uhádnuť, ak sa nezdvihnú silné domáce i zahraničné protesty. Na Slovensku sa viac či menej skrytému hajlovaniu tiež darí. Aby sme o tom vedeli, nepotrebujeme ani vyťahovanie náhodných príkladov z klobúka.
V Maďarsku v minulých rokoch pozabudli riešiť vyčíňanie gárd; zaoberali sa vnútornými medzistraníckymi vojnami. Keď nazrieme do novín slovenských či českých, vidíme to isté: manažérske nečisté súboje nie o blaho voliča, ale o to, kto z koho – pretože víťaz berie všetko. Že by mal byť víťazom len a len ten toľko omieľaný „obyčajný“ človek, na to už dávno nik ani nevzdychne. S tým sa už vari ani do politiky nevstupuje. A na pozadí dnešných súbojov o korytá si neskrývane mädlí ruky a chystá si úrodnú pôdu pre zajtrajšiu ústavnú väčšinu kráľ politického marketingu a zavádzania. Kráľ, za vlády ktorého sa neofašistom zelenalo na Slovensku azda najviac.
Ako je možné, že v slušných a demokratických krajinách strednej Európy, nota bene v krajinách so skúsenosťou s totalitnými režimami, sa tak úspešne darí oživovať myšlienky na obmedzovanie slobôd a práv jednotlivcov i skupín? Odpoveď je mrazivo ľahká: lebo sa to dá. Nikto sa neusiluje to zastaviť. Nikto okrem pár občianskych blokád – a to je zúfalo málo. Tí kompetentní, tí „hore“ majú iné starosti. Tečú im miliardy medzi prstami a nemajú čas riešiť drobnosti plebsu. A podľa toho to aj vyzerá.
Zarevem: „Ja som tu doma!“ vyleziem zo štadióna, po ceste na pivo si skupinovo zahajlujem, v noci v internetových diskusiách anonymne roznesiem na kopytách každého, kto má iný názor ako ja. V škole takým ľuďom podkopnem stoličku – a šup do dospelého života. V ňom už na mňa čakajú moji súkmeňovci. Nuž, a potom si niekto schváli vedúcu úlohu svojej strany vo svojej ústave. To sú tie jablká s hruškami – v tomto prípade je to však kombinácia zdraviu mimoriadne škodlivá. Nezabúdajme.