Potrebné farizejstvo
"Do roka a do dňa," mohol by škodoradostne povedať bývalý premiér Robert Fico na adresu terajšej vlády. Rok po tom, čo musel odsúhlasiť nepopulárnu pôžičku Grécku, bude súčasná vláda rozhodovať o jej rozšírení. Dúfajme, že tentoraz bude v diskusii menej populizmu.
Pred rokom sa začala Európska únia oficiálne zaoberať „gréckym problémom“, ktorý dovtedy niekoľko mesiacov popierala. Prijaté riešenie asi nikoho neurobilo šťastným – najmenej Grékov – no pôžička vyzerala ako najlepšie zo zlých riešení. Ficova vláda ju podporila, čo jej väčšina vtedajšej opozície začala ihneď otĺkať o hlavu. Vo vleku predvolebných vyhlásení nakoniec Radičovej vláda účasť Slovenska na pôžičke stiahla.
Dnes začínajú európski politici opatrne nahlas hovoriť to, o čom sa už hodnú chvíľu šepká. Grécko bude potrebovať ďalšiu pomoc a pravdepodobne aj reštrukturalizáciu súčasných dlhov. Ukazuje sa, že vlaňajšia pôžička stála na nereálnej podmienke, že sa Atény v roku 2012 vrátia na finančné trhy. A súčasne, grécka ekonomika nie a nie rásť potrebným tempom. Teraz asi začnú kritici, ktorí od začiatku žiadali bankrot (a možno aj vystúpenie z eurozóny), triumfálne hlásiť: „No nehovorili sme?!“ A ešte dodajú čosi o lenivých Balkáncoch, ktorí neplnia sľuby.
Akosi pozabudnú na to, že grécka vláda prijíma prinajmenšom posledný rok rozhodnutia, ktoré by žiaden politik s pudom sebazáchovy nechcel robiť ani v najhorších snoch. Splátky krachu kasíno kapitalizmu sa prenášajú na bedrá daňových poplatníkov – lenže zatiaľ sú to najmä poplatníci v Grécku, Portugalsku a Írsku, ktorí museli akceptovať roky uťahovania opaskov.
Okrem toho kritici obchádzajú zásadný fakt, že hlavným motívom „pomoci“, ktorú únia a jej členské štáty poskytujú krachujúcim periférnym ekonomikám, nie je starosť o ich blahobyt, ale strach z následkov, ktoré by krach člena eurozóny mohol mať na spoločnú menu i celú európsku ekonomiku. Žiadna charita, no komplikovaná rovnica s mnohými neznámymi. A tá sa nedá vyriešiť prázdnym moralizovaním.
Zhodou okolností sa prominentná časť slovenských kritikov pôžičky Grécku ocitla vo vláde. Bude zaujímavé pozorovať ich, keď sa začne rokovať o reštrukturalizácii súčasného dlhu Atén a o nových preklenovacích úveroch. Dúfajme, že sa zachovajú racionálnejšie ako pred rokom. Manévrovací priestor budú mať. Nová pôžička bude pravdepodobne poskytnutá „štandardným“ spôsobom (bude sa na nej podieľať MMF, Európska komisia a dočasný euroval), a nie ad hoc, narýchlo dohodnutým riešením.
Opatrné vyhlásenia európskych politikov naznačujú, že náklady na reštrukturalizáciu gréckeho dlhu konečne ponesú aj súkromní veritelia – teda banky. Reči o možnom „dobrovoľnom predĺžení splatnosti“ sú len spôsobom, ako im to šetrne oznámiť. Vláda tak bude môcť vyhlásiť: „Teraz je situácia iná.“ Farizejstvo? Áno. Ale potrebné.