Ani deravé euro
Odmietam násilie, a preto som proti defenestrácii, o ktorej začína byť v gerilových kruhoch reč čoraz častejšie a čoraz menej bez humorného nadhľadu. Čo však neodmietam, je občianska neposlušnosť. Nechcem svojím potom financovať prácu poslancov a poslankýň, pokiaľ s ňou nie som spokojná. Ani zhnitú zeleninu si nekúpim. Vy áno? Neviem však, ako na to. Takže kým budem premýšľať nad formou, zhrniem pár dôvodov.
Odmietam financovať katolícky klérus, ktorý nie je schopný žiť v 21. storočí a svojou ideológiou neprimerane zasahuje do chodu svetského štátu a do súkromia jeho obyvateľov a obyvateliek. Aj tých, ktorým je katolicizmus cudzí.
Stačí vytiahnuť na svetlo zadebnený prístup poslancov a poslankýň za Kresťanskodemokratické hnutie (demokratické?!) k nenaplneným občianskym právam neheterosexuálnych ľudí, miešanie sa do rozhodovania žien o svojom tele či snahu o klerikalizáciu školstva zavedením povinnej výučby náboženstva na základných školách. Zvláštne, že pionierska organizácia po roku 1989 musela z ideologických dôvodov brány škôl opustiť…
Odmietam financovať poľovnícku loby, ktorá je (nielen) v parlamente zastúpená nepočítane. Tá ústami Ľuboša Martináka, poslanca za Smer, objasnila, že je v poriadku poľovnícky zákon umožňujúci bez akýchkoľvek obmedzení voľný odstrel psov a mačiek v poľovnom revíri, ktorým je takmer celé Slovensko okrem verejných komunikácií a súkromných pozemkov.
Odmietam financovať exekučnú loby, ktorá za malé prehrešky robí zo životov malých rýb veľké peklo, keďže na veľké ryby za ich preukázateľne obrovské finančné úniky a zlodejstvá nemá dostatočné páky ani chuť. Je totiž známe, že vylámať si zuby na kostiach veľkých rýb je u nás jednoduchšie, ako po hlavách rýb klepnúť (súdnym) kladivkom.
Odmietam financovať súdnictvo, v ktorom sú ľudia podozriví z neobyčajne vrúcnych vzťahov s miestnymi i nemiestnymi mafiánmi a ktoré prikáže cenzurovať občianskemu združeniu stránky, mapujúce, kto stojí za firmami vyhrávajúcimi verejné obstarávania.
Odmietam financovať poslancov a poslankyne, ktorí vedia – často veľmi nezmyselne – pritiahnuť opasky všetkým okrem seba, o imunitných opaskoch škoda hovoriť.
Odmietam financovať verejný zbor, v ktorom lietajú osobné invektívy tam, kde by sa mali hľadať civilizované a dobré riešenia trecích plôch problematických tém, pričom nik nenesie za svoje urážlivé správanie následky.
Odmietam financovať poslancov a poslankyne, ktorí rozhodujú o veciach každodenného života „svojho plebsu“ v pracovnom čase, keď verejnosť „svoje zákony“ nemôže prísť demonštratívne podporiť. Hádam by mohli skúsiť pracovať netradične cez víkendy, keď ani platy a ostatné požitky a výhody nemajú tradičné.
Odmietam financovať kult peňazí a moci, odmietam financovať necitlivými zákonmi podporovanú dehonestáciu ľudskej dôstojnosti, odmietam financovať zabíjanie zvierat z pasie – jednoducho si neviem vybaviť nič, čo by mi stálo aspoň za ten pomyselný deravý groš hodený do parlamentnej kasičky. Poraďte, ako na tento orgán neprispievať…