Dovolenka
Ísť na dovolenku vôbec nie je ľahké. Nemám tým na mysli práve „sebadeštrukciu“, teda že sa niekto rozhodne dokončiť posledné kilometre nižšieho čínskeho múru okolo záhradky alebo (čo je ešte horšie) vymaľovať byt.
Ide o to – naozaj niekam ísť. Cestovateľ si predovšetkým musí vybrať destináciu. Všetky vyzerajú naoko (teda v katalógoch cestovných kancelárií) ešte celkom dobre, no príchod na miesto určenia často pripomína verš rímskeho básnika poslaného cisárom do vyhnanstva: „Zarmútil som sa a plakal, keď uzrel som tie nehostinné miesta!“
Slovenskí učitelia to majú o niečo ľahšie ako ostatní spoluobčania, lebo na dovolenku môžu ísť iba cez prázdniny, teda keď je to najdrahšie. Ale pomocou nízkych platov im vláda zase nesmierne uľahčuje výber destinácie. Podobne ako ja sa totiž aj vláda musí často prebúdzať celkom spotená z ťaživého dusivého letného sna. V ňom príde statočný nemecký učiteľ napríklad do Acapulca a nemá si kde sadnúť, lebo tam všade už sedia slovenskí učitelia a ostentatívne cucajú cez slamku mlieko z kokosových orechov. Tomu sa zatiaľ našťastie podarilo zabrániť.
Ale ani ostatné súvislosti destinácií nebývajú jednoduché. Preto si vždy kupujem aj konverzačnú príručku v jazyku danej krajiny. V každej bývajú vety, ktoré ma svojou zvláštnou poetikou upokojujú: „Chcel by som si tento tenisový kurt/jachtu prenajať na jednu hodinu.“ Samozrejme, že ani jedno nechcem a ešte aj ušetrím.
Posledná drobná knižočka, ktorú som si zaobstaral tento rok, je však o niečo serióznejšia. Sú v nej tiež podobné vety, ktoré sú v danej krajine mimoriadne potrebné. Našiel som v nej však aj vyhlásenia celkom inej povahy: „Boli ozbrojení pištoľou/nožom. Môjho manžela zbili. Moja manželka sa stratila. Uniesli nám dieťa.“ Je v nej aj celý rad celkom stručných a jasných oznamov: „Okradli ma. Prepadli ma. Znásilnili ma. Chcel by som oznámiť krádež/stratu/prepadnutie/vraždu/únos.“
Zdôveril som sa s tým aj svojim najbližším, no strašné nebezpečenstvá dovolenky ich nijako nevykoľajili. Navyše žena sa na mňa pozrela sponad kôpky cestovných dokladov: „Čo sa bojíš? Nevieš sa inak radovať?“