Hymna pre sestry
Kvalita demokracie na Slovensku sa po nástupe vlády Ivety Radičovej postupne zlepšuje. To znie dobre. V druhom polroku 2011 dokonca dosiahla úroveň, akú mala naposledy začiatkom roka 2008. Deje sa tak podľa barometra Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Ten slovenskej demokracii udelil známku 2,6 v hodnotení od 1 do 5. Len tak na okraj, aby sme nezabudli, v roku 2008 nám vládol pevnou rukou premiér Robert Fico spolu s osobami a stranami sociálne a národne orientovanými.
V matematickom ponímaní je udelená známka za aktuálny stav demokracie na Slovensku len o 0,1 bodu horšia ako absolútny priemer. V oblasti ľudských práv si naša (pozor – nami tvorená!) demokracia vyslúžila hodnotenie 2,75. To už tak dobre neznie. Priemer sa od stredu vzďaľuje mínusovými krokmi.
Nie príliš lichotivú známku za (ne)dodržiavanie ľudských a občianskych práv majú na svedomí Maďari a Rómovia, pomyslel by si slovákpatriot Ján Slota, ak by výnimočne myslel „politicky korektne“. Na svedomí to majú homosexuáli, pomyslel by si kresťanský demokrat Vladimír Palko. Na svedomí to má chudoba (čítaj sociálne neprispôsobiví), pomyslel by si tajne liberálny exminister práce Ľudovít Kaník a na dlhodobo nezamestnaných (čítaj lenivých) by to v duchu hodil ešte liberálnejší súčasný minister Jozef Mihál. Na svedomí to majú zlí, ukričaní a večne nespokojní občianski aktivisti a aktivistky, unisono by sa konečne na niečom zhodli parlament i vláda.
Jedno okrídlené príslovie hovorí: koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Čo má ono tvrdenie spoločné s demokraciou a svedomím? Doplňme si k vyslovenému A aj kdesi zatúlané B tak, ako sa na poriadnu abecedu patrí: koľkokrát si človekom, toľko máš zodpovednosti voči sebe i svojmu okoliu. A platí to aj v používaní (akéhokoľvek) jazyka, toho rodného zvlášť.
Nemusíme po príklady chodiť ďaleko. Stačí si v pohodlí stmavnutej obývačky zapnúť televízny prijímač a začať známkovať niekoľko nasledovných výrokov v oblasti Používanie jazyka – zodpovednosť médií, ktorú ako novú navrhujem pre IVO hodnotiť.
Rody rozlišujúci jazyk možno na prvý pohľad viac pobavil, ako nahneval: „O úspechoch ženských futbalistov sa viac dozviete v športovom spravodajstve.“ Zato takzvane tolerantný výrok na margo neheterosexuálnych ľudí už nebol taký vtipný: „Stávajú sa choroby aj iné zlé veci – treba len trpezlivosť a prekonať to a nezhoršovať to tým, ktorí to majú už aj tak dosť zlé.“ Alebo – k téme nezamestnanosti padlo toto: „Ľudia by si mali uvedomiť, že stredná škola dnes už nič neznamená.“
Týchto pár perličiek som si vypočula v priebehu uplynulých troch dní. Kde je zvyšok týždňa, mesiaca, roka a aký ten zvyšok je, keď tento kúsok je taký nejedlý? Predaj hamburgerov na jednej z bratislavských hlavných ulíc v obchodíku s názvom Tradičný slovenský fastfood je potom už iba „muška jenom zlatá“.
Slová a ľudia. Ľudia a činy. Kto čo ovplyvňuje, formuje, ohýba a zase ovplyvňuje? Hymna, ktorá by nevyzývala do akcie len bratov, ale aj sestry, je v našich podmienkach stále iba čisté sci-fi.