Breivikove postele
V živote je to veľmi často tak, že až keď sa stane nejaký čin a jeho dôsledky sa nás bytostne dotknú, začneme uvažovať. Rovnako teraz po šialenom útoku na nevinných a bezbranných ľudí v Nórsku sa usilujeme pochopiť nepochopiteľné. Ako je možné, že ktosi, kto žije medzi nami, je jedným z nás, dokáže vykonať niečo také? Muselo sa to stať?
Veľmi rád prenechám priestor všetkým, ktorí rozoberajú problematiku prisťahovalectva, multikulturalizmu, pravicového extrémizmu a iných ďalších izmov – iste majú tiež pravdu. Skôr sa pokúsim vniesť do diskusie iný rozmer. Rozmer duševného zdravia.
Len pár dní po masakre v Nórsku dvadsaťosemročný muž vo Veľkých Kapušanoch v sedemposchodovej bytovke pustil plyn a založil oheň. Je naozaj veľkým šťastím, že k explózii nedošlo, pretože v opačnom prípade by sme dnes hovorili o tragédii v Kapušanoch zároveň s tou v Nórsku. Podozrivého muža našťastie zadržali a umiestnili na psychiatrii.
Duševné zdravie v sebe zahŕňa okrem iného aj oblasť problematiky násilia v rodinách, na ženách, deťoch, agresivitu, nevyjasnenú násilnú trestnú činnosť, samovražednosť a iné. Pričom psychické ochorenie môže stretnúť každého, nesúvisí ani so vzdelaním, ani s inteligenciou. Žiaľ, nie je nič výnimočné, že ľudia, ktorí sú pre seba a svoje okolie z dôvodu svojej choroby nebezpeční, sa voľne bez pomoci pohybujú medzi nami a veľmi často spôsobujú na prvý pohľad nepochopiteľné tragédie.
Aj preto si myslím, že redukcia lôžok v psychiatrických liečebniach je vážny hazard nielen so zdravím chorých, ale hraničí so všeobecným ohrozením z dôvodu nekompetentnosti a rozumiem primárovi psychiatrickej liečebne v Banskej Bystrici Ludvíkovi Nábělkovi, že na protest proti redukcii lôžok odstúpil.
Možno práve tento radikálny čin spolu s argumentmi presvedčili Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a ministra zdravotníctva, aby redukcia bola o niečo nižšia ako pôvodne plánovaná. Je totiž lepšie najskôr trochu pouvažovať a až potom konať. Uvažovať po je už neskoro.