Danielov svet
Predstavujem vám Daniela. Asi ho však poznáte, je ministrom v jednej malej stredoeurópskej krajine. Má na starosti jej vnútornú bezpečnosť. Bráni jej hranice v tomto zlom svete. Našťastie, Daniel vie, ako na to.
Danielov svet je bezpečne čierno-biely. Hneď viete, na ktorú stranu patríte. A najmä, na ktorú stranu patria tí druhí. Tí, čo by k nám mohli prísť robiť neplechu. Nemôžeme pred nimi úplne zavrieť dvere, potrebujeme vraj ich pracovnú silu.
Daniel však má recept, ako nás uchrániť. Pred pár dňami nám predstavil novú imigračnú politiku. Rozdelil svet na štáty, ktoré sú nám kultúrne blízke, a tie druhé. Pravdepodobne kultúrne vzdialené.
Imigrantov z tých prvých krajín chceme. Prinesú svoju pracovnú silu, vzdelanie, skúsenosti. A nielen to. Budú kultúrne prispôsobiví. Budú mať radi to, čo my. No a tí druhí, nech zostanú doma. Daniel už nájde spôsob, ako ich nepustiť.
No nebude to mať ľahké. Somálsky moslim asi kultúrne blízky nebude. Sú však aj ťažšie príklady. Čo taký sýrsky kresťan z Indie. Alebo nepraktizujúci hinduista zo Srí Lanky. A čo Pakistanec druhej generácie z Británie. Či konvertovaný moslim z USA. Beloch. Alebo bigotný mormón. No poviem vám, ja by som si vybrať nevedel.
Nebuďme však na Daniela až takí zlí. Nech je to hocijako ťažká úloha, má vážny dôvod, aby sa na ňu podujal. Aj nám ho prezradil. Nechce, aby tu vznikali ďalšie „segregované osady“.
To znamená, že už tu nejaké máme, nevieme ich zvládnuť, a preto ich nechceme viac. No nerobte sa, všetci vieme, koho myslel. Tých… segregovaných v osadách (všetci vieme, kto za to môže), neprispôsobivých, ktorí nevedia prijať naše zvyky, asimilovať sa. Ešte to by nám chýbalo!
Naozaj, nebuďme na Daniela zlí. Veď on už to nejako vymyslí. Možno vytvorí komisie a tie vytvoria pravidlá, ktorá kultúra je nám blízka a ktorá nie. V nekonečne komplexnom, a najmä premenlivom vesmíre kultúr nakreslia jasné a pevné hranice.
Hádam si uvedomia, že ľudia sú aj v jednej krajine rôzni a tak na to pôjdu prísne vedecky. Vymyslia test, z ktorého bude jasne vidno, či je ten-ktorý imigrant Slovákom blízky.
Budú sa ho pýtať, čo má rád, čo nie, čím boli jeho rodičia a čím chce byť on. A posledná otázka bude rozhodujúca: „Vymenuj päť slovenských slávnych hokejistov. Nevieš? Čo tu chceš, keď sa nechceš prispôsobiť? Choď späť medzi barbarov, čo ani nevedia, že sa hokej hrá na ľade.“
Nič osobné proti Danielovi. Ale jeho svet je nebezpečne čierno-biely. Politici v ňom delia ľudí na „kultúrne blízkych“ a „vzdialených“. Na „prispôsobivých“ a tých, čo budú vždy iní. Ak to trochu rozvedieme – na dobrých a zlých. Potom tú právomoc odovzdajú úradníkom.
Nebude v tom žiadny šovinizmus, žiadna diskriminácia. Čisto vedecká metóda – prejdeš testom alebo nie. Takýto svet je potenciálne ešte nebezpečnejší ako svet, v ktorom na dobrých a zlých rozdeľujú osamelí šialenci s automatickou zbraňou v rukách.