Najnovšie

Storočie objavov

Ešte pred pár rokmi bolo obľúbeným klišé pri sťažnostiach na mládež vyhlásenie, že ju vychováva ulica. Išlo najčastejšie o deti, ktoré blúdili medzi ošarpanými panelákmi a intenzívne používali veľmi jadrné výrazy. Preniesli sa nezriedka aj do neverejných priestorov.

Oliver Bakoš, filozof
9.9.2011 22:00 , Aktualizované: 9.9.2011 22:00
odoberať
Google News
zdieľať

„Triedna mi povedala, aby som deti nepúšťala na ulicu. Vraj rozprávajú strašne a ešte aj škaredo!“ sťažovala sa mi suseda, pracovníčka významnej vedeckej inštitúcie. „Ako som jej mala vysvetliť, že na ulici je to dosť v poriadku, lenže tak rozprávame (samozrejme, pod tlakom veľkých vedeckých problémov) my s manželom doma?“

Dodatočne sa ukázalo, že to postihnutej generácii nebolo celkom na škodu. Z niektorých detí vyrástli úspešní politici či moderátorky bez toho, aby onú írečitú slovnú zásobu museli nejako zásadne meniť. Už vtedy to nebolo vôbec pekné, ale aspoň akosi ľudské. Dnes sa situácia nedá empiricky preskúmať, lebo deti už na ulicu takmer nechodia. Musia strážiť prístroje.

Ulice ani rodičia dnes už vôbec nemajú možnosť, aby deti nejako ovplyvňovali – vychovávajú ich teda už iba stroje. Počítače, prehrávače, nosiče, televízory a mnohé iné. Tým sa mení aj samotná povaha komunikácie všetkých so všetkými – prenáša sa do virtuálneho sveta.

Tento pozemský svet, o ktorý tak urputne bojovali renesanční umelci a myslitelia, statoční osvietenci a spoločenskí reformátori, dnes už obývajú najčastejšie iba nemé tiene ľudských bytostí so slúchadlami na ušiach. Virtuálna realita je im bližšia. Všetko, čo môžu vo svete nájsť, je dnes už iba tam.

„Viem presne, kto je ten váš Shakespeare! Objavila som ho na internete!“ hrdo mi hlása svoj „vlastný“ objav mladá fešná dievčina. „A viete, kedy približne žil?“ Neváha: „Samozrejme. V antike!“ „A čím sa vyznamenal v prospech ľudstva?“ Až vtedy romanticky a mladistvo zneistie: „Nuž… že by bol na chlapcov?“ Viac ako nevedomosť z toho dýcha akési kruté odcudzenie. Alebo, ako povedal básnik, samota korunovaná opustenosťou. Lebo prístroj, ktorý by hľadal cestu k druhému človeku, sme pre naše deti zatiaľ ešte neobjavili.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie