Nasaďme si okuliare!
Kedysi, keď nejaký významný človek odchádzal do dôchodku, rozlúčili sa s ním kolegovia, dostal vyznamenanie. Viem to, hoci nie som v dôchodkovom veku. Pamätám si to z Televíznych novín.
Pamätám si aj filmy o čerstvých dôchodcoch, ktorí si nevedia zvyknúť doma, pozerajú spoza okien na sídlisko, vadia sa s manželkou a čakajú na list od vnukov, občas vyvedú nejakú milú dôchodcovskú hlúposť… Ak sa filmy končili happy endom, dôchodcu zavolali naspäť do práce, lebo si bez neho nevedeli poradiť.
V reálnom živote to vždy vyzerá trochu inak, veľa voľného času, na záľuby, hovorí sa, ale čo ak má človek záľubu v práci, menej a ešte menej peňazí, na lieky, stravu aj na záľuby, človek začína starnúť a pokiaľ mu deti nezavesia na krk vnúčatá, psa, záhradu, pohľad z okna, do zrkadla či z gauča s televíznym ovládačom v ruke, hovorí iba jedno-jediné, bratku, už ťa nepotrebujú. Svet beží aj bez teba, o chvíľu mu prestaneš rozumieť, mení sa zo dňa na deň, v práci si si to nestačil všimnúť, všimni si to teraz.
Prednedávnom dostal „padáka“ výborný oftalmológ profesor Milan Izák. Ten, ktorý sa zaslúžil o vybudovanie očnej kliniky v Banskej Bystrici. Aj my, ktorí sme nikdy nemali problémy so zrakom, sme vďaka nemu vedeli a videli až toť do Banskej Bystrice. Pomohol tam založiť a vybudovať kliniku oftalmológie, robil operácie, z ktorých aj niektorým svetovým oftalmológom „přecházel zrak a obraceli se jim panenky“, dostal Oscara za dokument o refrakčnej chirurgii a operácii kataraktu.
Človeku sa „obracejí panenky“ keď číta o tom, ako Roosveltova nemocnica poslala profesora Izáka do dôchodku. Kytice vďaky sa nekonajú, dokonca ani vysvetlenie prečo teraz, neobstojí: „Na základe normatív bola na oddelení zistená nadbytočnosť…“ Na oddelení sa znižuje počet lôžok. To, či sa znižuje aj počet lekárskych výkonov a pacientov, ktorí na operáciu čakajú, nemocnica neuvádza, profesor Izák tvrdí, že naopak, lekárov aj lôžok je málo. Úsmevné sú slová riaditeľa nemocnice Buceka, ktorý pánu profesorovi ešte prednedávnom sľúbil predĺžiť pracovnú zmluvu s tým, že „ak ho nebudú mať kolegovia plné zuby a nepôjde si s nimi na nervy, stále môže v nemocnici robiť“.
Ozaj slovo chlapa do bitky a dôvod na predĺženie zmluvy. Ani človek, ktorý podstúpil komplikovanú očnú operáciu, si teraz nemusí nasadzovať okuliare, pretože aj slepý ako patrón by videl, že spôsob, ako sa profesora Izáka snažia zbaviť, je nespravodlivý, neopodstatnený a bezdôvodný. Ibaže by niekomu liezol na nery a mali by ho plné zuby!
Odchod do dôchodku môže a vlastne by mal trochu pobolievať. A niektorí sa na to, že zostanú doma, tešia. Zvláštne však je, že teraz posielajú do dôchodku skúseného a výborného chirurga, ktorý je napriek veku pri sile a možno by mohol mladším, nielen liezť na nervy, ale poradiť.
Nespravodlivostí a krívd tu máme na dennom poriadku dosť. O väčšine z nich sa nehovorí, lebo ich zažívajú tzv. obyčajní ľudia. Možnože zlatý bažant nie je „to najlepšie, čo doma máme“. Treba sa lepšie poobzerať, možno by si niektorí vo vedení Rooseveltovej nemocnice mali nasadiť okuliare.
Najčítanejšie
-
-
Európa sa musí postaviť čelom k demografickej zmene. Nástroje na to máme
Komentáre | | pred 2 dňami | 11 -
Diletanti nasadili ploštice. Iné asi nevedia. Fico s Dankom by sa mali zamyslieť
Komentáre | | pred 1 týždňom | 47 -
-
-
-
-
-
-