Dôchodkový stroj času
Tzv. dôchodková reforma z rokov 2003 a 2004 sa robila údajne preto, aby sa v budúcnosti nemuseli do priebežného systému dôchodkového zabezpečenia zavádzať nepopulárne, ale nevyhnutné parametrické zmeny v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja.
Reforma sa ľuďom „predala“ ako riešenie, ktoré všetkým tým, čo si to zaslúžia, v budúcnosti umožní vyhnúť sa neodvratnému uťahovaniu opaskov. Od spustenia reformy ubehlo približne sedem rokov. Zákon o tzv. II. pilieri prešiel cez tucet noviel. No a aktuálne predstavila vláda analýzu dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému.
Zaujímavosťou tohto dokumentu je, že formuluje veľmi podobné problémy a riešenia, o akých bola reč v rokoch 2003 a 2004. Inými slovami, publikuje sa, akoby sa na Slovensku neodohrala žiadna dôchodková reforma s cieľom predísť negatívnym dosahom vývoja v oblasti demografie a verejných financií. A tiež akoby sa už štvrtý rok trvajúca ekonomická kríza penzijných fondov nijako zásadne nedotýkala.
Vládna analýza nanovo vykresľuje starnutie obyvateľstva a dôsledky tohto javu na verejné financie. A navrhuje to, čo malo napojenie súkromných dôchodkových správcovských spoločností na odvody (teda finančná špekulácia zatiaľ len s časťou odvodov) systémovo vyriešiť. Navrhuje zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a znižovanie dôchodkov.
Zároveň mlčí o tom, že druhý pilier je prepadák. Z hľadiska logiky reformy sú spomedzi fondov paradoxne najúspešnejšie konzervatívne, ale ani tie neboli schopné zarobiť ani len na infláciu. Reálne sa teda „úspory“ v tzv. druhom pilieri znehodnocujú.
Ešte v čase prijímania reformy niekoľko kritikov upozorňovalo, že prognózovaný nepriaznivý demografický vývoj žiadna zmena iba v rámci dôchodkového systému nebude schopná vyriešiť. To isté platí aj teraz. Pre dôchodkový systém, resp. vo všeobecnosti pre verejné financie, nie je najpodstatnejší vývoj demografie. Kľúčový je tzv. ekonomický pomer závislosti, čiže pomer medzi pracujúcimi, a teda prispievajúcimi do systému na jednej strane, a poberateľmi dôchodkov či iných dávok na druhej strane. Tento pomer totiž spolu s cenou práce v konečnom súčte určuje, koľko príspevkov sa vyberie na transferové prerozdeľovacie platby.
Namiesto regresívnych odporúčaní znižovať dôchodky a predlžovať dôchodkový vek by sa vláda mohla skôr zamerať na nevyužitý potenciál v oblasti zamestnanosti. Riešenia v tejto oblasti by prispeli k zlepšeniu sociálnej situácie i stavu verejných financií. A stav verejných financií, mimochodom, do značnej miery zhoršujú práve náklady na prechod k zreformovanému systému.
Podčiarknuté, spočítané – vládna analýza dôchodkov taktne mlčí o tzv. dôchodkovej reforme, ktorá nijako nepomohla riešiť prognózované dosahy demografického vývoja na dôchodkový systém a navyše bezprecedentným spôsobom zaťala sekeru do verejných financií. Dokument nás navyše vracia späť v čase a odporúča škrtať dôchodky a predlžovať pracovný vek. Parlament na jeseň rokuje o uvedených opatreniach. Je načase, aby niekto tento nezmyselný stroj času zastavil.