Holá veta o Dušekovi
Minulý týždeň vyhlásili víťaza "prestížnej" literárnej ceny Anasoft litera. Prestížnej preto, lebo na Slovensku sa žiadna iná cena za literatúru čitateľom neforsíruje prostredníctvom médií takmer po celý rok. Desiati finalisti a ich knižky sa chcú, či nechcú, dostanú do čitateľského povedomia. A napokon, žiadna iná cena sa nedotuje takou vysokou sumou (10-tisíc eur), ostatné pripomínajú skôr honoráre.
Nielen o literatúre, ale aj o objektivite poroty sa každý rok, vlastne už šesť rokov debatuje. Každý máme vlastný čitateľský vkus, dohoda poroty býva vždy kompromisom.
Čo sa páči mne, nemusí sa páčiť susedovi. Napriek tomu si ako spisovateľka myslím, že sú autori, o ktorých ako o vynikajúcich spisovateľoch nik nezapochybuje, a nemusia to byť autori ľahtikárskych románov, ktoré podliezajú, mimochodom, podľa zoznamu nominovaných autorov, v súčasnosti latku literárnej kvality nastavenú dosť nízko.
Potešilo ma, že medzi nominovanými je čoraz viac žien. Drukujem ženám! Poctivo som prečítala nielen knižky svojich babských kolegýň, ale všetkých finalistov. Čítam takmer všetko, čo na Slovensku vychádza.
Slabota, příteli Šimako, slabota, pomyslela som si, keď som si niekedy na jar pozrela desiatku navrhnutých. Okrem knižiek Dušana Dušeka, Pavla Vilikovského no a…, ale s veľmi odretými ušami Petra Maczsovského, inak fakt drukujem ženám (!), naozajstná literatúra mi chýbala. O každej z kníh by som sa vedela napísať.
Iste, niektorý príbeh sa nám zdá taký silný a tak vehementne sa natíska, že by ho bolo škoda nenapísať. Zjednodušiť hudbu iba na melódiu je však málo! Ani literatúru nemožno scvrknúť len na príbeh. Tých je každý deň habadej. Stačí si vybrať a porozprávať. Niektorý autor sviežosť príbehu pokazí ťažkopádnosťou, iný ho presladí…
Príbeh sa nebuduje, príbeh sa prihodí. No literatúra sa píše a zvyčajne sa pri nej aj rozmýšľa (Vincent Šikula). Pesnička môže byť známa, no dôležité je, kto a ako spieva, ako ju priblíži, aký má hlas, aký hudobný nástroj a ako vie na ňom hrať.
Dušan Dušek a Pavel Vilikovský sú určite výborní „hráči“, rozprávači, spisovatelia, píšu krásne a dobré vety, ktoré majú šmrnc, sú vtipné aj smutné zároveň. Vedia napísať nielen príbeh, zavše na príbehu totiž až tak veľmi nezáleží, ich knižky sú pre mňa dobrou, tou najlepšou literatúrou.
Mojím víťazom bol tento rok Dušan Dušek. Vie dobre napísať holé aj rozvité vety. A na písaní pri dobrej literatúre záležalo a záleží.
Dámsky mančaft tento rok, žiaľ, neprekvapil. Naopak, prekvapilo rozhodnutie poroty.
Piatu loď Moniky Kompaníkovej som považovala v zozname kníh nominovaných na Anasoft za čosi, čo tam je možno iba do počtu. Proti gustu žiaden dišputát…
Gratulujem Monike aj Dušanovi. Porovnať neporovnateľné – Piatu Loď a Holú vetu o láske – človek si aspoň uvedomí, čo je to naozajstná literatúra.