Na východ od raja
Niežeby bolo jadro Európskej únie práve rajom, ale byť na východ od neho má stále svoje osobitosti. V postkomunistickej strednej a východnej Európe sa prvá vlna globálnej krízy prevalila v porovnaní s inými oblasťami vcelku zničujúco. Aj teraz je okrem južnej periférie starého kontinentu podľa všetkého na muške práve tento región.
Na Slovensku to tak nemusí na prvý pohľad vyzerať. Podľa pondelňajších správ sa dokonca nášmu priemyslu darí. Teda aspoň v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. V rovnaký deň tiež vyšla správa o tom, že sa Slovensku podarilo predať na aukcii asi iba desatinu z objemu ponúkaných dlhopisov. Iste, žiadna katastrofa, no určite to niečo signalizuje. Prinajmenšom to, že investori nám už nechcú za súčasných podmienok požičiavať.
A mraky sa zaťahujú aj nad zvyškom regiónu. Ratingové agentúry avizujú znižovanie hodnotenia dôveryhodnosti Maďarska. Slovinsko si dokonca už musí požičiavať za vyšší ako sedempercentný úrok.
Notoricky známou Achillovou pätou postkomunistických ekonomík je ich orientácia na vývoz. V čase krízy v eurozóne sú vyhliadky zahraničného dopytu od tradičných partnerov hmlisté. Preto sú pochmúrne aj vyhliadky regionálnych ekonomík.
Súvisiacim a prinajmenšom rovnako závažným problémom budú však banky. Tie západoeurópske, ako napríklad UniCredit SpA, Erste Group Bank AG, Raiffeisen Bank International AG či Societe Generale SA, totiž počas predkrízových boomových rokov do rýchlo rastúcich východoeurópskych ekonomík naliali kvantá pôžičiek.
Aktuálne sú však banky s hlbokými problémami. Talianska UniCredit len za tretí štvrťrok 2011 vykázala nečakanú stratu až 10,6 miliardy eur. Rakúska Erste ohlásila na tento rok rekordnú stratu 700 až 800 miliónov eur. Ratingová agentúra Moody’s znížila vyhliadku poľského bankového sektora zo stabilnej na negatívnu.
Okrem zlyhaných úverov na banky tlačí aj požiadavka ich rekapitalizácie. Na krízovom summite koncom minulého mesiaca sa totiž líderky a lídri Európskej únie dohodli, že sa požiadavka kapitálovej primeranosti v najvyššej kategórii zvýši na 9 percent. Vyhlásenie hláv štátov EÚ síce jedným dychom dodáva, že plány bánk na posilnenie kapitálu nemajú viesť k nadmernému znižovaniu objemu cudzích zdrojov. Konkrétny plán však zatiaľ chýba.
Banky majú v zásade dve možnosti, ako do júnového termínu v roku 2012 splniť kapitálové limity a zohnať súhrnne približne 100 miliárd eur. Môžu získať kapitál na finančných trhoch alebo obmedziť svoje veriteľské aktivity.
Panujú opodstatnené obavy, že sa banky uchýlia skôr k druhej stratégii, a to práve v regióne postkomunistickej Európy. Hlavný ekonóm Európskej banky pre obnovu a rozvoj Erik Berglof sa vyjadril, že materské banky v západnej Európe sa sústredia na prežitie a svoje východoeurópske dcérske pobočky zatvoria alebo predajú. To by viedlo k zníženiu objemu investícií a malo by pre lokálne ekonomiky veľmi tvrdé dôsledky.
Vyhliadky sú naozaj neutešené. Nemecko pre istou obnovuje zákony na ochranu bánk. Európske verejné banky sa chystajú z verejných peňazí zachraňovať súkromné banky. Inými slovami, schyľuje sa k zlému až horšiemu. No a na európskej periférii vrátane jej postkomunistickej časti na východ od raja to môže byť horšie až najhoršie.