Krištáľový výsmech
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik si prevzal z rúk Petra Kurhajca, predsedu Spoločnosti Ferdinanda Martinenga, prestížne ocenenie Veľké krištáľové srdce. Za riešenie krízy v zdravotníctve – a to dokonca v duchu humanity. Nádych, výdych, raz, dva, a pre tých, čo nerozumeli a pre veľký úspech ešte raz zopakujem: za prínos v riešení krízy v zdravotníctve! Toľko nedávna infarktová správa, ktorej nechýba ani silná dávka čierneho humoru.
Dostať ocenenie v rekordnom čase za totálne zbabranú úlohu, nota bene za úlohu, ktorej splnenie má ocenený v popise svojej štedro odmeňovanej práce, to sa len tak ľahko nevidelo ani za čias hrdinov socialistickej práce pred rokom 1989. Žeby to bolo také slovenské?
Ťažko iba tak z hlavy povedať. Rozhodne to je nesmierne deformujúce a dehonestujúce nielen cenu samu, ale aj prostredie humanizmu a všetkých predchádzajúcich držiteľov ceny. Pridanou hodnotou je zápach kadidla, ktoré ostalo po ideologických kamarátoch z mokrej štvrte na Žabotovej 2 v Bratislave, kde svojho času sídlilo KDH i Spoločnosť Ferdinanda Martinenga. Zhoda čisto náhodná?
Minister, súdiac podľa zdôvodnenia udelenia ceny, sa skutočne mimoriadne usiloval riešiť krízový stav v zdravotníctve. Až tak veľmi sa usiloval, že sa mu bezpochyby podarilo to, čo sa ešte nepošťastilo nikomu na Slovensku. A že sme už zažili v našej gubernii všakovakých fiškusov! Podceňovaním jasných správ z lekárskeho odborárskeho prostredia a následným nekonaním vniesol súčasný ešte-stále-minister do nášho dlhodobo nudného diškurzu o blížiacom sa kolapse zdravotného systému osviežujúce nóvum. Položil slovenské zdravotníctvo konečne na kolená v praxi.
Isteže za aktívnej účasti zvyšku dnešnej i predošlých vlád a ich spriatelených zdravotných poisťovní, ktoré bohatnú na našich povinných odvodoch a za rovnako aktívnej pomoci PR agentúr šíriacich médiami politickú objednávku národnej závisti. A nakoniec aj za mimoriadne aktívneho prispenia veľkej časti slovenskej verejnosti, ktorej je kritické myslenie vlastné podobne ako Uhliarikovi hodnoty humanity. Stačí sa len začítať do niektorých jeho návrhov zákonov v prospech zdravia spoločnosti. Otázka znie, v prospech ktorej spoločnosti.
Áno. Aká je spoločnosť, taká je diskusia. Aká je spoločnosť, také sú riešenia. Aká je spoločnosť, takých má vodcov. A „vodcov“. A také má aj ceny. Takže sa spolu s pánom Gogoľom môžeme zasmiať aj nad čerstvým nositeľom tejto ceny, mávnuť rukou a ísť si po svojom. Napríklad hrať najnovšiu vychytávku – hru Človeče, okupuj!
Cena zajtra zapadne prachom a iba tých, čo ju už majú doma, mi je ľúto. Ocitnúť sa v spoločnosti človeka, ktorý je pre časť verejnosti absolútne neprijateľný minimálne pre podozrenia na prepojenie s oligarchickými požieračmi Slovenska, to je riadny kopanec.
Pánovi ministrovi to ale môže byť ukradnuté. Byť zvoleným zástupcom zdravia na zemi, mať vo vitrínke cenu za humanizmus a v kešeni pentagram, to je jednoducho snová kariéra. Hodna aj hodnotovo nejedlej kaše na kresťanskodemokratický spôsob.