Za plochú Zem!
V roku 1977 ma v londýnskom Hyde Parku prekvapil nenápadný stolík hnutia Za plochú Zem! Obklopovalo ho pár ľudí, ktorí sa konečne rozhodli povedať všetkým ostatným pravdu.
Aspoň mňa stúpenci hnutia hneď presvedčili, že Zem je plochá, že ide fakticky o rovnú dosku.
Sprvu som sa vzpieral a poukázal som na pracovné výsledky niektorých amerických a sovietskych kozmonautov, na ťažké sklamanie Krištofa Kolumba, ktorý hľadal Indiu a našiel iba Kubu a USA.
Vysmiali ma. Fotografie vesmíru a Zeme – ako totiž zistili – vyrobili veľmoci vo svojich ateliéroch, aby oklamali ľud. Kolumbus bol podvodník, lebo do Indie nikdy nedorazil. Nakoniec aj anglický filozof Francis Bacon už na základe empirického pozorovania pomerne ľahko zistil, že Zem je plochá a ešte k tomu stojí. Vyjdite si hockde do poľa a ľahko zistíte, že je to naozaj tak.
Anglickí priatelia ma upozornili, aby som toto hnutie rozhodne nepodceňoval, lebo má viac členov ako celá Komunistická strana Veľkej Británie. A to ešte socializmus nebol taký populárny ako dnes, keď sa všetko zdražuje a nik nevie, ku ktorému zo zvyšných lekárov vlastne patrí. Aj keď obyvatelia Veľkej Británie dnes už môžu vedieť celkom presne, ku ktorému zo slovenských lekárov patriť budú.
Stretnutie s hnutím Za plochú Zem! ma na jednej strane veľmi potešilo a dodalo mi mnoho síl do ďalšieho života, no na druhej strane ma aj zarmútilo. Bol som totiž presvedčený, že s niečím takým pekným sa už nikdy v živote nestretnem.
Aj to tak vyzeralo, kým nevznikla strana Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka. Nazerá na svet a politiku podobne ako ja a všetci ostatní stúpenci hnutia Za plochú Zem! Veď Fica, Dzurindu, Mikloša a Radičovú vo svojom poslednom článku Ako také ovce poslal Sulík do politického dôchodku, kde mali byť, podľa jeho slov, už dávno. Celkom dobre ich vraj nahradí referendum.
Vyšiel som si za Bratislavu do poľa a empiricky som zistil, že je to naozaj tak. Veď aj vo vzduchu akoby znela najobľúbenejšia pieseň súdruha Stalina, krásna gruzínska pieseň Suliko.