Ako na neplatičov
Slovensko si žije svojou gorilou kauzou, ktorá naznačuje prepojenie silných hráčov zo súkromného sektora na politické strany.
Vo Veľkej Británii zato premiér kope za finančný sektor celkom otvorene. David Cameron vyhlásil, že nepodporí návrh európskej dane z finančných transakcií. Tento postoj môže mať ďalekosiahle dôsledky.
V podstate ide o to, aby sa zdanil finančný sektor a príjem z takejto dane sa použil vo verejnom záujme. Nápad je staršieho dáta – za otca tejto myšlienky možno považovať laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu Jamesa Tobina.
Prach z desaťročia starého nápadu tzv. Tobinovej dane však odfúkla aktuálna globálna kríza. Finančný sektor sa dostal do hľadáčika oprávnene. Za krízu z veľkej časti zodpovedá (napriek tomu ďalej z krízy ťaží prostredníctvom zvýšených ziskových marží), náklady na jeho záchranu vyžmýkajú verejné rozpočty. Navyše niektoré jeho časti sú zo spoločenského hľadiska neužitočné, a najmä jeho daňové zaťaženie je nespravodlivo nízke. Finančné služby sa napríklad často oslobodzujú od dane z pridanej hodnoty.
Spôsobov, ako uskutočniť finančnú daň, je viacero. Tzv. banková daň, ktorá sa zavádza na Slovensku vo výške 0,4 percenta, je jedným z nich. Iným spôsobom je zdanenie konkrétnych finančných činností, napríklad finančných prevodov.
Práve daň z finančných transakcií navrhla vlani v septembri Európska komisia zaviesť. S navrhovaným vstupom do platnosti v roku 2014 by sa týkala transakcií s cennými papiermi medzi finančnými inštitúciami v EÚ.
Obchody s akciami a dlhopismi by sa zdanili na úrovni 0,1 a derivátové transakcie 0,01 percenta. Plánovaný ročný výnos by mal dosahovať približne 60 miliárd eur. Príjmy by sa rozdelili medzi úniu a jej členské štáty.
Navrhovaná daň by sa dotkla 85 percent transakcií medzi finančnými inštitúciami. Vyhla by sa občanom a podnikom. Do pôsobnosti návrhu Európskej komisie totiž nespadajú hypotéky, bankové úvery, poistné zmluvy a ďalšie bežné finančné činnosti ľudí a firiem.
Britský premiér a iní odporcovia dane argumentujú, že jej zavedenie zaťaží sektor tak, že to povedie k odchodu peňažných inštitúcií do krajín s priaznivejším daňovým prostredím. Hoci ani to nie je vylúčené, je to málo pravdepodobné.
Jednak sú sadzby, žiaľ, veľmi nízke. A keby aj daň viedla k redukcii činnosti sektora, nič tragické by to neznamenalo. Nárast špekulatívnych aktivít v posledných rokoch bol taký rýchly, že finančná daň by nás v tejto štatistike iba vrátila o pár rokov dozadu.
V tejto otázke súvisiacim „argumentom“ Camerona je, že daň podporí, až keď sa prijme globálne. Údajne preto, že dovtedy bude jej schválenie progresívne krajiny znevýhodňovať. To akoby povedal, že ju nepodporí nikdy – prijať ju v jednej chvíli na celosvetovej úrovni je totiž prakticky vylúčené. Zavádzať sa dá len postupne a je to práve Cameron, čo tento proces svojimi pseudoargumentmi úspešne blokuje na úrovni EÚ.