Hľadanie hodnôt
Na Slovensku v súčasnosti prebieha obrovský zápas o hodnoty. Nikto ich už totiž nechce a preto ich najčastejšie vnucuje všetkým ostatným.
Problémom teda nie je chrániť hodnoty, ale čo najskôr sa ich zbaviť. Hodnoty preto na Slovensku lietajú kade-tade, až by sa z toho aj nemeckému filozofovi Friedrichovi Nietzschemu, ktorý hlásal prehodnotenie všetkých hodnôt, skrížili oči.
Hodnoty totiž vyvolávajú v spoločnosti rozkol. Každý vie, aké môže byť nepríjemné, ak napríklad nekresťania vnucujú nekresťanské hodnoty kresťanom, i keď kresťanom sa to pritom javí tak, že v opačnom prípade to musí byť veľmi príjemné. Hodnoty si jednoducho za to môžu samy. Protirečia si. No treba o nich vedieť, aby sme sa ich vedeli rýchlo zbaviť.
Ale kto by mohol zistiť, či niečo má nejakú hodnotu? Napríklad vláda s jej poradcami a inštitúciami? Na takýto sofistikovaný prístup niet času. Vláda dnes už môže iba pozorne sledovať neviditeľnú ruku trhu, aby ju s kamarátmi trochu predbehla a tesne pred ňou tak akosi „čmajzla“ akúkoľvek hodnotu, ktorú by neviditeľná ruka mohla našmátrať. Ruka trhu je očividne slepá, za čo nik nemôže. Nikto napríklad nemôže za to, ak nejaké platinové sitká silne skorodujú. Môžeme kašľať na takú platinu, čo hrdzavie! Preto sa dajú lacno prenechať hockomu. A keď už platina nie je, aspoň sa o ňu nik nepobije.
„Bol som tu skôr ako trh, preto mám právo na život a zdravie!“ môže si naivne vykrikovať chorľavý človek a poukazovať na veľkú hodnotu zdravia. Ale hneď ako sa bližšie pozrie na svoje zdravie, zbadá pri ňom usmiatu vládu s mocnou finančnou skupinou a rýchlo pochopí, že sa môže odobrať aj so svojím zdravím rovno do jarku a tam handry fajčiť.
Preto nikoho neprekvapuje podivuhodný osud archeologického náleziska v Bojnej. Na celú Slovenskú akadémiu vied niet dosť peňazí a archeológovia majú smolu, že k nej tiež patria.
„Archeológovia si za to môžu sami!“ mávol nad nimi rukou známy sympatizant všetkých vládnych kresťanských hnutí. „Nechceli, aby sme my za ich peniaze na vedu a výskum prekopali diaľnicu, tak teraz si oni môžu tiež chcieť bez svojich peňazí skúmať, koľko chcú! Oko za oko, zub za zub! Porozbíjané hrnce, pozliepané kvetináče – najhorší príklad pre mládež! To akože naši predkovia všetko rozbili? Dali by ste si to doma do vitrínky? Nie je hrnček s Mojsejovcami farebnejší a krajší?“
Jeho argumenty ma zaskočili: „Ale veď, aspoň podľa odborníkov, ide o nevyčísliteľné hodnoty!“
Usmial sa a potľapkal ma po pleci: „Veď práve to ich výskum zabilo! Tie ich hlúpe stanoviská, že ide o hodnoty a pritom nevyčísliteľné!“ Vôbec som nechápal. Znechutený zdvihol zrak kamsi nahor, asi k Najvyššej Hodnote: „Nuž keby povedali, že toho vykopú za stostisíc eur, tak sa to aj vykope a po chvíli niekde do cudziny predá, aspoň za takú desatinu. Ako pri platine. Ale ako vyčíslite desatinu nevyčísliteľnej hodnoty?“
„A čo teda bude s tým úžasným náleziskom, s tými kultúrnymi, umeleckými, historickými hodnotami?“
Pokrčil plecami: „Nič! Zahrabe sa to!“