Ab ovo, od vajca
Latinský termín "ab ovo" znamená v prenesenom zmysle "od počiatku", v tom neprenesenom "od vajca". Ak by sa človek pozrel pred týždňom na slovenský parlament po demonštrácii, nevedel by, či v tom bol parlament takpovediac od počiatku, alebo, celkom jednoducho, iba od vajca. Teda nie od jedného, ale od viacerých vajec, ktoré boli (opäť v prenesenom zmysle) výrazom nesúhlasu demonštrantov, v neprenesenom kvackali z nablýskanej fasády ako zmyslu zbavené.
Parlament pokrytý zvonku vrstvami nezdravého cholesterolu a ostrých vražedných škrupín vyvolal aj vo svojom vnútri nebývalé myšlienkové pnutie, ktoré takmer viedlo až k trestnému oznámeniu podanému na demonštrantov. Nedozerné hĺbky tohto múdreho rozhodnutia síce mnohých nepresvedčili, no ak by prudko vrhnuté vajce zasiahlo napríklad čelnú plochu politika, mohlo by mu spôsobiť nielen dočasnú „šeroslepotu“, ale aj posttraumatický šok.
Ak sa totiž politik celkom nečakane stretne s vajcom takýmto neobvyklým spôsobom, môže poľahky dospieť k názoru, že už nie je obľúbený. Preto treba chápať jeho rozhorčenie, ba aj potrebu žalovať a súdiť demonštrantov.
V boji proti kriminalite je veľmi dôležitá prevencia. Najlepšou bol doteraz zákaz potratov, zákaz antikoncepcie, zákaz nedeľného predaja a zmluva s Vatikánom. Podľa toho nás najbližšie čaká všeobecný zákaz vajec, no úplne vylúčená nie je ani výmena zámku v istom byte na Vazovovej ulici v Bratislave, aby sa doň už politici nedostali a nerealizovali v ňom svojrázne finančné transakcie. Veď vlastne tie viedli medzi občanmi a politikmi k nepríjemným nedorozumeniam.
V najbližšom čase bude preto potrebné zriadiť takýto byt niekde inde, aby sa situácia upokojila. To však neznamená, že by sa na vaječný incident malo zabudnúť. Treba zistiť, koľko mal každý demonštrant vajec. Dá sa totiž celkom rozumne predpokladať, že si ich každý si aspoň pár priniesol so sebou – so zrejmým úmyslom škodiť našej republike.
Uplynulo už pár desiatok rokov, čo chodila po Bratislave totalitná električka s nápisom: Jedno vajce denne! Občania, ktorí kupujú vajcia ešte aj dnes, sú vlastne pozostatkom tejto totality. Dnešný svet je však už o melónoch, nie o vajciach.
Svedčí o tom i záznam rozhovoru politika s mamou v starobinci, kam jej prišiel zjesť plnenú papriku. Nie z lakomosti, lenže posledných sedem rokov sa živil iba v reštauráciách a v nich sa vedel dostať iba k slovenskému národnému jedlu, ktoré sa volá Cordon bleu.
„Mamo! Veľký kšeft je predo mnou! Stosedemdesiat melónov!“
„Ach, synak, tie sú vo februári veľmi drahé. Skoro ako v lete. Ale tak mi povedz, ktože by potreboval toľko melónov?“
„Nuž vláda, mamo!“
„A sú aj ťažké. Kamže ich ponesieš?“
„Veď vieš. Do toho bytu na Vazovovej!“
„A čo ti za to dajú?“
„Nuž banány, mamo! Naši ľudia ich donesú, pri Prezidentskom paláci mi ich zložia!“
„A vari zarobíš na tom?“
„Mamo! Že či!“
„Aký dobrý obchod! A vraj kríza!“
Prepis možno, aspoň podľa odborníkov, pokladať za hodnoverný, lebo vlastnú mamu by súčasný slovenský politik iste neklamal viac ako prokuratúru alebo spoluobčanov.