Gorilu alebo dážď
Usmievam sa, keď si spomeniem, ako sme sa po "nežnej" tešili na prvé slobodné voľby. Boli to moje druhé v živote. Pobavil ma vtedy žart Milana Lasicu, ktorý povedal, že tá naozajstná sloboda bude vtedy, keď trebárs cez voľby bude pršať a on si bude môcť povedať, prší, nejdem voliť.
A tak sa nám „včuľ“ zvolebnieva, zgorilieva, zozimieva a čojaviemčo ešte. Krajina popri cestách ošpatnela, nielenže sa o ňu nik nestará po celý rok a jarky a jarčeky pripomínajú škarpy plné odpadkov a nepovyžínanej trávy… Len medzi Pezinkom a Modrou je toľko neobrobenej znechanej zeme, až sa čudujem, že si to môžeme dovoliť. O zem sa predsa vždy bojovalo, kvôli zemi sa viedli vojny!
Vráťme sa však k tým voľbám. Dnes túto špinu a rákosie popri cestách „zdobia“ bilbordy rôznej proveniencie… Od tých lascívne ladených „aj malý je dobrý“ – ide o telefón, či " vymeňte starú za novú" – práčka či auto, neviem… až po tie predvolebné. Zaráža ma drzosť, a najmä viera voľbychtivých politikov, že keď vyškeria svoj vyretušovaný skorumpovaný „ksicht“ niekde do tej špiny k ceste, budeme ich mať radšej.
Tento rok to budeme mať s voľbami, okrem tých, čo chcú byť zvolení a ich príbuzných, viacerí starosti. Možno bude pršať a radšej nepôjdeme. Máme slobodu voľby.
Gorila každým dňom priznáva svoje nové a nové goriliatka, minister kultúry sa na bilborde objavuje s akýmsi pandrlákom, cestou autobusom nikdy nestihnem zaregistrovať, čo ten pajác má znamenať, pán Dzurinda nahovára Slovákom, že modrá je dobrá, áno je, dobrá trebárs ako montérky, ale tá s veľkým M a krátkym a na konci slova je najlepšia, no a kádehá sa nám odelo do bielej. Keby „hore“ vybavili trochu snehu, beriem, mne však tá ich biela evokuje nemocnicu, sestričky a doktorov, ktorým minister Uhliarik svojho času nasľuboval hory-doly, len aby tie bezcitné nenásytné „beštie“ nastúpili do práce. Všetci apelovali na ich svedomie a doktori, pretože ho majú, napokon nastúpili. Jednu pani doktorku máme doma. Nehovorila, že jej zvýšili plat.
Kádeháci vyzerajú ako z Nemocnice na okraji mesta alebo ako z Ordinácie v ružovej záhrade, akurát im tie ruže pri ceste nekvitnú a ak tá biela neznamená, že sa to tu spolu s malými goriliatkami chystajú vybieliť, možno si vysúkajú rukávy a keď znovu tí mamonári doktori prestanú poslúchať a začnú búchať do stola, nastúpia do operačných sál oni. Pán Uhliarik im určite poradí, ako na to.
Najzaujímavejšia a asi aj najvtipnejšia je pani Mojsejová, ako s tým trestným oznámením na krku, sediac vo svojej luxusnej obývačke, vykrikuje o chudobe a zdieraní z kože. V jej spote najdôveryhodnejšie pôsobí pes Kusaj.
Včera som sa viezla autobusom. Ponúkam úryvok z rozhovoru: „Nám stačí málo, uvaríme si cestoviny alebo šošovicu a jeme to aj týden. A na noc, aby nám nebola zima, dávame si k posteli dvojploténku.“