Tri hádanky
Ako v mnohých správnych rozprávkach aj v tej "európskej" závisí rozuzlenie od vyriešenia troch hádaniek. Prvá je bezprostredná: nakoľko ešte lídri eurozóny veria, že záchrana Grécka pred bankrotom je nevyhnutná pre prežitie eurozóny?
Eurozóna už niekoľkokrát odložila rozhodnutie o poskytnutí druhej pôžičky Aténam.
Naťahovanie rokovaní bolo v prvom rade tlakom na gréckych politikov, aby prijali tvrdé fiškálne podmienky diktované „Trojkou“. Čas sa však kráti. V polovici marca musia Gréci splatiť investorom 14,5 miliardy eur, bez peňazí z EFSF to nebudú schopní.
Ministri financií mali rozhodnúť v stredu, v poslednej chvíli to (opäť) odložili. Za tým môže byť viac než len snaha vystupňovať tlak. V európskych kruhoch sa už omnoho častejšie špekuluje, či by grécky riadený bankrot naozaj spustil nezadržateľnú lavínu, ktorá rozbije eurozónu. Koniec koncov, dohodli sme sa na rýchlejšom vytvorení permanentného eurovalu, čoskoro prijmeme fiškálnu zmluvu, ECB rozšírila pomoc európskym bankám… S vysokou pravdepodobnosťou je to rovnaký nezmysel ako v lete 2010. Pre politikov z krajín financujúcich „záchranné pôžičky“ to však môže byť pohodlná ilúzia.
Druhú hádanku kladie Európe Angela Merkelová. Nemecká kancelárka stále častejšie verejne vyhlasuje, že jej víziou je „politická Únia“. No k nej musíme dospieť pekne, disciplinovane, krok za krokom. Tým prvým je akceptovanie nemeckej predstavy o „zodpovednej hospodárskej politike“. Potom, cez koordináciu a harmonizáciu hospodárskych politík, prenášanie právomocí na spoločné inštitúcie, dospejeme k federálnej Európe (alebo „BundesEurope“?).
Záhadou je, ako to vlastne Angela Merkelová myslí. Verí úprimne v európsku federalizáciu? Alebo je to len fatamorgána, pohodlne posunutá za hranicu jej politickej kariéry? Samozrejme, vzhľadom na súčasný vývoj sa zdá pravdepodobné, že o rok a pol povedie Nemecko niekto iný. No o osude Európy sa bude rozhodovať v najbližších mesiacoch. Ak Merkelová v ideu „politickej Únie“ skutočne verí, už čoskoro bude musieť revidovať doterajšie postoje.
To nás privádza k tretej, najzásadnejšej hádanke. Kedy prestanú európski lídri – na čele s Nemeckom – veriť, že krízu vyrieši ďalšie uťahovanie opaskov? Európsku perifériu čaká ďalší rok hospodárskej recesie. Hlavné ekonomiky dúfajú aspoň v nulový rast. Nezamestnanosť láme historické rekordy a napriek vyhláseniam posledného summitu EÚ o boji proti nezamestnanosti mladých sa to do konca roka nezlepší. Lieky ordinované eurozóne nezaberajú. Naopak, uzavierajú ju do bezvýchodiskového kruhu.
Škrtanie výdavkov brzdí hospodársky rast. Bez hospodárskeho rastu je finančná stabilizácia krehká – na tom nič nezmení ani trikrát prísnejšia fiškálna zmluva. Lenže nestabilita vedie lídrov k ešte prísnejšej rozpočtovej politike podkopávajúcej rast… Z kruhu nás môže vyviesť spoločná európska prorastová stratégia –podporená politickou integráciou.
Nuž, nik nepovedal, že rozprávka sa musí končiť obligátnym „žili šťastne, až pokiaľ nepomreli“.