Boh zo stroja
Všetkých spoluobčanov neobyčajne zarmútila správa, že zo zoskupenia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti z ničoho nič vystúpili dve iné strany (OKS a KDS), ktoré v nej už boli takpovediac zapasované. Občania sa domnievali, že by v iných stranách mohli byť všetky tri naraz iba ťažko.
Je to však neúplná pravda, lebo OKS nevystúpila zo strany Most-Híd bezo zvyšku, aj keď hneď vstúpila do dvoch iných strán (SaS a OĽaNO). Takže po poslednom vystúpení z OĽaNO už strana OKS nie je v štyroch stranách, ale iba v troch.
Trúchliaci občania si preto kladú zásadnú otázku: „Ak by takto nezodpovedne vystúpili všetky strany zo všetkých strán, v ktorých sú a ktoré sa s nimi nepohodnú, koľko tu budeme mať strán? Celkom znepokojení sa pýtajú aj na to, ktorá zo zvyšných strán, v ktorých OKS ešte zostala, je taká najfajnovejšia, aby ju mohli voliť.
So stranou KDS je to inak, lebo po vystúpení z OĽaNO vstúpila už iba do dôchodku. Je to však veľká strata, lebo OĽaNO, aspoň po počiatočnom vyhlásení, mala fungovať ako akási svätá trojica slovenského politického priestoru.
Bolo by príliš jednoduché naletieť politológom, ktorí v akejsi podozrivej zhode tvrdia, že o nijakých myšlienkach v súvislosti s týmto konglomerátom nevedia. Jednoducho nechápu rozmer antickej drámy, do ktorej Igor Matovič vstúpil v podobe známeho dramatického princípu, ktorý sa odborne nazýva deus ex machina (boh zo stroja).
Ide o princíp, keď do dramatického deja nečakane a nezdôvodnene vstúpi vonkajší impulz (napríklad v antike postava božstva pozdvihnutá strojom – t. j. žeriavom alebo plošinou nad ostatné) a vyrieši zápletku. Kým hrdina Aischylovej drámy Prométheus realizoval myšlienku, že ľudstvu prinesie oheň a tak ho zachráni, Matovič sa rozhodol zachrániť ľudstvo úplne bez myšlienky a iba s pomocou detektora lži.
Sám obetavo a celé noci pozeral v televízii Lampu so Štefanom Hríbom a videl, ako tento vzácny prístroj šíri na Slovensku iba nevinu. Zbavil viny vrahov Cervanovej, dokonca aj advokát Hedvigy Malinovej presvedčivo potvrdil jej nevinu návštevou detektora lži v Izraeli.
V epicentre slovenského kresťanského „osvietenstva“, ktorým relácia Lampa nepochybne je, tento prístroj vraj dosahoval až 98-percentnú účinnosť. Išlo o prostriedok zhodne propagovaný prírodovedcami a humanistami, s ktorými Matovič vo svojej strane už zažíval to, čo krásna literatúra nazýva súzvukom duší. Pribíjal ich teda na kríž/detektor v rovnako radostnej a nevinnej viere ako poučení ľudožrúti misionárov.
Detektor lži už-už vystieral svoje chápadlá na všetky tri strany, keď mu v poslednej chvíli zo strany vystúpivšie strany mocne klepli po prstoch. V politike, na rozdiel od vraždy, je zrejmé, že tento prístroj má aj nevýhody, napríklad vôbec nezachováva spovedné tajomstvá.
„Mám klamať akýsi stroj?“ pýta sa politik. „Čo ak sa mi to nepodarí? Ako mi potom môžu uveriť voliči?“
Ťažko v tejto dráme poprieť, že mocný predvolebný boh vystúpil zo stroja. Aj keď zatiaľ stroj ani nikto nezapol, ba ani nevpustil na javisko.