Fašiangy - Turíce
Je február, fašiangy sú v plnom prúde, a tak sa nám nielen zvolebnieva, ale aj skarnevalizovalo. Tí noblesnejší, čo to berú „vrchom“ plesajú a tradicionalisti zabíjajú prasiatka a usporadúvajú karnevaly.
Tie voľby sú pravdaže zaujímavejšie ako akýkoľvek karneval. Hoci bilbordy niektorých strán vyzerajú ako pozvánka na dobrý maškarný ples. Keď som si ich pred týždňom na tomto mieste „podávala“, a napísala, že pán minister Krajcer drží z mne dosť neznámych dôvodov v náručí akéhosi pandrláka, netušila som, že za fúzikmi a škraboškou sa skrýva detská tvárička jeho malého syna. Predpokladám, že kandidáti SaS nemaskovali svoje deti preto, že sú fašiangy, veď onedlho sa začne pôst, a pre tých, čo to berú „spodkom“, ale naozaj spodkom, sa už začal dávno, ale bilbordy majú naznačiť, že strane SaS ide predovšetkým o budúcnosť ich detí… Alebo našich? To neviem… Ospravedlňujem sa malému chlapčekovi, ktorého som označila za pandrláka, ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že pán Krajcer alebo jeho „imidžmejkr“ zvolili zlú masku.
Aj moja dcéra mala v škôlke karneval. Odvtedy, čo som bola malá, sa zmenilo všeličo. Najmä masky. Malé dievčatká už nechcú byť princezné ani zvieratká, a na karnevale nebol ani jeden Indián, zato sa to tam hemžilo upírmi a mŕtvolami… Trochu zvláštne, keď je paťročné malé dievčatko mŕtvola! Ani naša Barborka nechcela byť princezná. Keď sme sa premŕvali v oddelení s maskami pre deti, hľadali sme nejaké milé zvieratko. Najviac sa jej páčil somárik. Keď som jej výber konzultovala cez telefón s mamou, povedala, že nám šibe obom. Jej aj mne. Listovali sme na vešiaku medzi maskami ďalej, núkala som jej líšku aj zajka, napokon zvíťazil vlk. Strašný, sivý, s obrovskými tesákmi a dlhým chlpatým chvostiskom. Snažila som sa predstaviť si chuť malého krehkého dievčatka niekoho poriadne naľakať a vyceriť tesáky, moje želanie mať z nej princeznú, ktorou som ja nikdy nebola, sa napokon nesplnilo! Našťastie dcérka ešte nevie, čo je to upír a o mŕtvolách sa nezhovárame.
Ani niektorí kandidáti strany SaS nemali pri výbere karnevalovej masky šťastnú ruku. Pán Sulík so „svojím“ supermanom a pán Krajcer, predpokladám so Zorom pomstiteľom… Odvolávky na filmy sú až príliš priamočiare a trochu nezrozumiteľné. Supermana by sme zavše potrebovali všetci, len neviem, či by sa nám trochu nezodvihol žalúdok, keby namiesto neho na pomoc „prijachal“ pán Sulík! A Zoro pomstiteľ? Pán Krajcer sa umeleckej obci „pomstil“ na všetkých frontoch tak, že škody, ktoré v kultúre napáchal, len tak ľahko nik neodstráni. Rozvadená divadelná obec, pustnúci kaštieľ v Budmericiach, Danubiana a iné „bonbóniky, ktoré spisovateľom, hercom aj výtvarníkom naservíroval za krátky čas svojho pôsobenia na ministerstve, tie možno volajú po nejakom Zorovi pomstiteľovi, alebo aspoň dobrom „následníkovi trónu“, ktorý to v kultúre dá do poriadku. Kto dobre číta noviny aj bilbordy popri ceste, tuší, že na jeho miesto sa ich tlačí niekoľko. Aj následníkov, aj pomstiteľov, bohužiaľ, aj keď bez škrabošiek, ich tváre pripomínajú masky a mnohé dávajú tušiť, čo alebo kto sa za nimi skrýva.
Slovensko je malé, maska-nemaska, príliš dobre sa tu poznáme. Niektorí sa môžu aj na hlavu postaviť, aj tak pôsobia nevierohodne!