Parlamentný chlad
Je naivné sa domnievať, že sa vhodením lístka do urny bez zmeny volebného zákona a bez odstavenia partokracie a oligarchie od kormidla niečo v tejto krajine zmení k lepšiemu. Viac ako hod do urny by Slovensku pomohol celonárodný kop do urny.
To sa nikdy nestane, pretože nádejní/é poslanci a poslankyne sa pôjdu zvoliť v každom počasí. Ak sa však aj vy spolu s budúcou politickou chasou chystáte v sobotu vyraziť namiesto do prírody do volebných miestností, zaujímajú vás práva lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí (LGBT) a zdá sa vám ich presadzovanie dokonca ako relevantný dôvod na hod do urny, máte na výber.
Áno, už aj na Slovensku je to tak. Aj napriek alibizmu, že je „to“ nenormálne, nemorálne, nadštandardné a je 74-tisíc vážnejších problémov, si dve strany spomenuli, že popri všetkej tej „nenormálnosti“ nie je pre štátnu kasu nenormálne, aby sa „teplá“ komunita svojimi daňami podieľala na riešení oných 74-tisícov problémov, hoci sa ani jeden z nich primárne netýka riešenia jej práv.
Snahy o podporu a získanie LGBT elektorátu už existovali aj v minulosti, hoci rovnako ako vtedy i dnes o nich môžeme hovoriť ako o šafrane. Významne téme pomohla (prvá) Strana demokratickej ľavice, ktorá zákon o životnom partnerstve ľudí rovnakého pohlavia v roku 2000 preboxovala až do parlamentu, aj keď „vďaka“ KDH márne.
Neskôr LGBT práva verejne a opäť bezvýsledne presadzovala liberálna Aliancia nového občana a Strana zelených. Voľne pohodené teplé práva z dlážky slovenskej politiky napodiv nezdvihol Smer, hoci inde vo svete je sociálna demokracia ich prirodzeným zástancom. Zohla sa po ne strana Sloboda a solidarita.
Neupierajúc časti SaS úprimnú snahu riešiť práva LGBT komunity netreba zabúdať, že strana v roku 2010 pri zostavovaní koalície v mene štátotvorne dôležitejšieho bla-bla-blaha uhla a hodila LGBT práva do smetí. Ich podpora tak zostala len v rovine deklaratórnej, aj to zrejme iba preto, že SaS bola za svoju smetnú taktiku kritizovaná. A v tomto stave to zostalo dodnes, keď sa Slovensko blíži k predčasným voľbám – iba s tým rozdielom, že dnes sa o priazeň LGBT voličstva uchádza aj strana Jána Budaja Zmena zdola.
Oproti voľbám v roku 2010 sa však zmenila i situácia v SaS. Už nie je nepopísaným listom papiera. Na papieri sa skvie niekoľko neprehliadnuteľných škvŕn. Ak by sme opomenuli (kulantne povedané) zvláštny postoj strany k sociálnym otázkam a ak by sme opomenuli(?!) aktuálne sasankové škandály, nie je možné opomenúť koaličnú tichú dohodu o zabetónovaní teplých práv, na ktorú SaS v roku 2010 pristúpila.
V tejto optike sa zdá nepochopiteľný politický ťah verejnej podpory kandidátov SaS šéfkou Pridu, dnes najviditeľnejšej tváre teplej komunity s „mocou“ ovplyvniť ďalších LGBT ľudí. Žeby šlo o druhú šancu? Povedzme. Zatiaľ je zrejmé iba jedno. Lesbické či gejské páry a jednotlivci LGBT komunity nepochopiteľne zostávajú aj naďalej pre Slovenskú republiku občiankami a občanmi druhej kategórie. Dokedy ešte?