Racionálne mikrovoľby
Ešte pred voľbami sa internetom šíril obraz ľudí, ktorí myslia iba na seba, a nie na nastávajúce pokolenia. Staršie účastníčky straníckeho mítingu, s prízvukom, možno aj bez vysokoškolského vzdelania, tak trochu pripomenuli "babky demokratky".
Teória racionálnej voľby je základom mainstreamovej mikroekonómie a používa sa na vysvetlenie rozhodovania a konania jednotlivcov. Racionalitu v úzkom zmysle definuje ako také konanie jednotlivca, ktoré po zvážení nákladov a úžitku povedie k získaniu čo najväčších osobných výhod.
Z tohto hľadiska je zosmiešňované voličstvo ľavice ukážkovým príkladom racionálnych ekonomických aktérov. A z tohto hľadiska by bolo skutočne bizarné, keby „klienti sociálneho štátu“ – za predpokladu, že ich primárnou preferenciou je výška dávky – nevolili ľavicu, resp. menej pravicovú stranu.
Iste, môžeme moralizovať, že sledovať iba svoj prospech, bez ohľadu na aktuálny a budúci stav štátnej kasy, je sebecké. Rovnako sebecká je aj voľba pravicovej strany vysokopríjmovými voličmi v dôsledku ich preferencie platiť čo najnižšie dane. Sekera v štátnej kase nevzniká len pre vysoké výdavky, ale aj pre nízke príjmy.
Samozrejme, politika môže byť nielen o záujmoch, ale aj o hodnotách. Jednotlivci sa môžu legitímne rozhodovať v rozpore s vlastnými krátkodobými, úzko ekonomickými záujmami. Nie je málo relatívne bohatých, čo volia ľavicu; povedzme preto, že sú presvedčení o potrebe solidarity v spoločnosti. Ešte viac je asi takých, ktorí volia pravicu napriek tomu, že jej politika ich finančnej situácii škodí.
Na Slovensku napr. v dôsledku dôchodkovej reformy platí súčasná generácia na dôchodky dvakrát (vlastné dôchodky plus náklady na prechod), stredná trieda znáša dosahy daňovej reformy, živnostníkom hrozilo zrušenie paušálnych výdavkov a pod. Napriek tomu mnohí z takto „postihnutých“ hromžia na hlúposť voličov z opačného brehu. Skutočne komické… .
Aby sme si rozumeli, nepúšťam sa tu do obhajoby populistickej politiky „kupovania“ voličskej klientely za prerozdelené dávky. Navyše si ani nemyslím, že sa tu niečo také deje. Ani pri jednofarebnej vláde tu, žiaľ, nehrozí zvyšovanie dôchodkov, ale prinajlepšom ich udržanie.
Ak sa ich podarí udržať, tak to nebude sebectvo dôchodcov, ale iba spravodlivosť voči nim. Pracovali, odvádzali zdroje do dôchodkového systému a spoločenská dohoda bola taká, že na starobu sa im to vráti. Inými slovami, takto sa o seba postarali a nespoliehajú sa, že dostanú všetko od štátu.
V čom sú nerozumné ich kalkulácie, ak volia strany, ktoré im sľubujú spoločenskú dohodu zachovať, a nevolia strany, ktoré ju chcú vypovedať? A tu už ani nejde iba o prostý ekonomický záujem, ale o celkom konkrétnu hodnotu – spravodlivosť.
Voľby teda opäť raz ukázali biedu primitívneho agitačného ageizmu (vekovej diskriminácie) malomeštiackej straníckej mládeže. Ak sme po týchto voľbách skutočne „národ idiotov“, tak aj preto, že sa nájde veľa ľudí, ktorí považujú za hlúpych všetkých, ktorých záujmy a hodnoty sú iné. A osobitnou hanbou je, ak takto uvažujú ľudia, ktorí majú byť podľa sociodemografických štatistík tí najvzdelanejší.