Po voľbách
Podobne ako väčšina spoluobčanov som sa celkom mylne domnieval, že po voľbách sa každému uľaví. Na jednej strane je to jasné, no práve druhej strane výsledky volieb vraj vôbec nedávajú dôvod na pokojný spánok. V situácii, keď by potrebovala odpočinok azda najviac, musí namáhavo hľadať lídra pravice.
Ide pritom o to, že ten, kto by mal byť lídrom pravice, nemôže byť lídrom pravice, lebo sa hneď vedľa neho vystrkuje celkom iný možný líder pravice. No zároveň taký líder pravice, ktorý by podľa výsledkov volieb ani nemal byť lídrom pravice, by vraj, naopak, mal takým lídrom byť, pretože má „najviac skúseností“.
Určite to nie je ťažké pochopiť, čo dokazuje, že politika pravice je oveľa zaujímavejšia a jednoduchšia ako politika ľavice. Ale ak to niekto vôbec nepochopí, musí uznať, že pravica môže v súčasnej situácii pracovať iba ako štvorvalcový motor – bude pravdepodobne najsilnejšia práve v miestach, kde to vnútri najviac buchne. Aj keby po výbuchu mal odletieť práve líder. A to sme zatiaľ uvažovali iba o štyroch stranách, lenže je ich päť.
Piate koleso na voze pravice však ostentatívne odmieta plniť obvyklú záchrannú funkciu a nie je vraj naň vôbec spoľahnutie. Niektorí to tejto strane vyčítajú, aj keď tento postoj piatej opozičnej strany, aspoň podľa môjho názoru, mimoriadne sprehľadňuje celkovú situáciu.
Každý čitateľ mi môže vyčítať, že sa vyjadrujem iba v akýchsi nezmyselných inotajoch, no iné ako inotaje a temné metafory zatiaľ pravicové farebné spektrum neposkytuje. Zoberme si takú červenú farbu. Líder pravice sa zasadzuje o to, aby sa na Slovensku zmenšilo „červené more Smeru“. Chce Slovensko biele, a to bez rasového podtónu. Bielu farbu krajiny chce dosiahnuť tak, že sa pritom oprie o tradičnú cirkevnú čiernu farbu.
Tento cieľ by sa dal dosiahnuť v podstate celkom jednoducho, keby sa cez povolebnú mapu Slovenska prepísal názov istého nápoja, ktorý je biely na červenom podklade. Lenže to by hrozilo liberalizáciou a strašnou amerikanizáciou celej krajiny. Okrem toho sa koly s takým celkom bielym názvom nevhodne chopil práve líder ľavice a dokonca rovno cez povolebnú noc. A vtedy ani nejedol tradičné pôstne pečené prasiatko.
O farby sa teda úplne oprieť nedá. No dá sa pritom navyše predpokladať, že politickú farebnosť Slovenska skomplikuje Veľká noc. Občania si vtedy maľujú vajíčka, ako chcú, a vôbec pritom nehľadia na politické odporúčania. Keďže rozumové riešenie nie je naporúdzi, treba sa oprieť o znamenia a výklad snov.
„Čo sa vám po voľbách najčastejšie sníva?“ spýtal som sa sympatizanta všetkých bývalých vládnych kresťanských strán.
„Ani sa nepýtajte! Naposledy sa mi snívalo, že mi priamo pod nohami mizne diaľnica. Znovu sa rozkladá na asfalt, cement, kamene… To všetko sa opäť mení na peniaze. A tie odchádzajú do nenávratna. Predstavte si, všetky idú na vedu a výskum!“
„To je strašný sen! Azda z nich v tom sne nešlo niečo do školstva alebo na umenie?!“ vyľakal ma.
„Nie, nie!“ upokojil ma s úsmevom. „Až také zlé sny nik u nás nemá!