Rozštvrtenie
Kým ešte v stredoveku sa rozštvrtenie považovalo za pomerne prísny trest, dnes už ho musíme chápať úplne inak. Jedným zo spôsobov, ako ho vykonať, bolo popohnať štyri kone na štyri svetové strany tak, aby sa každý z nich s tými ostatnými takpovediac dostal do konfliktu záujmov.
Najčastejšie sa to podarilo a pre odsúdenca to bolo osudné, lebo ku každému z koní mal priviazanú jednu ruku alebo nohu. Teda ak boli zvieratá dobre živené a nepodliehali nejakým náhlym záchvevom humanizmu, bol jeho osud spečatený.
V súčasnosti sú však niektorí ľudia ochotní pochopiť rozštvrtenie skôr ako mimoriadnu odmenu alebo neuveriteľnú šikovnosť. Na mnohých spoluobčanov v týchto dňoch tak zapôsobil poslanec, ktorý dokáže naraz vykonávať až štyri funkcie: je starostom obce, zástupcom župana, poslancom samosprávneho kraja a poslancom parlamentu. A všetky tieto funkcie, akoby zázrakom, integritu jeho osobnosti nechávajú úplne nedotknutú.
Na stranu každej z vykonávaných funkcií ho pritom ťahá jeden plat v plnej sile. No pri živote ho vraj stále drží iba to, že za jednu z týchto štyroch funkcií úplne nič neberie, čo ťažnú silu zvyšných platov zoslabuje na mieru, ktorá sa dá pohodlne prežiť. Navyše práve táto neplatená funkcia mu oproti tým trom ostatným dodáva punc neobyčajnej obetavosti a serióznosti.
Kým v minulosti by mu ľudia viac-menej závideli, dnes sa skôr o jeho osud obávajú a kladú si v tejto súvislosti množstvo znepokojivých otázok. Čo ak ho niekto v nestráženej chvíli napríklad progresívne zdaní? Bude zvládať tie množstvá lukratívnych záujmov a zvláštnych nápadov, ktoré sa na jednotlivých úrovniach štátnej správy vždy vynárajú akoby samy od seba?
Nebude vďaka tomu o chvíľu v parlamente sedieť mimo svojej strany, ako napríklad donedávna sedával v Národnej rade Andrej Ďurkovský (exprimátor Bratislavy) povedľa KDH? Vydrží to jeho zdravie? Najmä ak všetky zdravotné sestry a lekári zakrátko ujdú do Rakúska?
Človek si môže položiť otázku, prečo sa ľudia pýtajú práve takto a nie inak. Odpoveď je v tomto prípade úplne jednoduchá: on sám vo svojej osobe predstavuje tú najsvetlejšiu víziu politickej budúcnosti našej krajiny. Ak by takto statočne a usilovne dokázal pracovať každý poslanec, potom by v parlamente úplne stačilo (čírym odhadom) takých tridsaťosem zákonodarcov. Alebo by sa počet funkcií v slovenskom politickom živote vôbec mohol zredukovať o sedemdesiatpäť percent bez toho, aby to doma alebo v zahraničí niekto spozoroval.
Zároveň sa tým mení aj určitá predstava o vzore a hrdinovi národa. Namiesto jednostranne a pomerne plytko orientovaného Juraja Jánošíka na jeho miesto nastupuje ako nehynúci vzor taký jedinec, ktorý vo svojej osobe dokáže simultánne skoncentrovať všetkých troch mušketierov aj s d´Artagnanom.
Aký zastaraný je popri tom ideál renesančného univerzálne rozvinutého a vzdelaného človeka (homo universalis). V slovenskom politickom živote je to dnes už človek, ktorý je buď schopný všetkého, alebo čohokoľvek. O budúcnosť Slovenska sa už netreba báť.