Dobýjanie Bastily
Jean Luc Melanchon reční ako tribún Francúzskej revolúcie, nenávidí Marinu Le Penovú, na mítingoch máva viac ľudí ako Rolling Stones a o pár dní môže zásadne ovplyvniť výsledky prvého kola prezidentských volieb.
Francúzska ľavica čakala na túto chvíľu dvadsať rokov. Sarkozyho šanci na znovuzvolenie neverí už ani samotný prezident kandidát, ktorý čoraz častejšie súkromne pripúšťa porážku. Nepomohla ani inštrumentalizácia tragédie z Toulouse, ani večierky Carly Bruniovej v domovoch dôchodcov, ani Jean Reno, ani Gérard Depardieu.
Socialista François Hollande má podporu vo všetkých sociálnoekonomických kategóriách. Podľa prieskumov by ho volilo aj 60 percent vyššej strednej vrstvy a bohatých ľudí. Bez Melanchona by sa v krajine vymenil jeden kandidát establišmentu za druhého a všetko by išlo podľa známych pravidiel. Vyjednávanie v Bruseli, rokovanie s bankami, „balíčky opatrení“, „nevyhnutné reformy“, fotky na G20, malá vojna niekde na severe Afriky, srdečné objatia s Angelou Merkelovou a snahy postaviť európsku ekonomickú vládu.
No Melanchonova kampaň zmenila atmosféru. Jakobínskeho rétora prišlo podporiť na Námestie Bastily 150-tisíc ľudí, v Marseille takmer 200-tisíc. Extrémna pravica ho vníma ako inkarnáciu slobodomurárskej politickej ambície, ku ktorej sa laik Melanchon bez komplexov hlási. Chce dôslednú odluku cirkví od spoločnosti, bánk od špekulácie, politiky od establišmentu. Tretí muž volieb, ktorý môže získať takmer 20 percent, prebudil v krajine, ktorá dala svetu republikánske zriadenie, urodzenú túžbu obsadiť verejný priestor vlastnou slobodou a odhodlaním.
Fakt, že Melanchon získal s minimálnymi peniazmi na kampaň takú výraznú podporu, dokazuje, že občianska vzbura, inšpirovaná pamfletom Stéphana Hessela Vzbúrte sa, preskočila z hnutia Indignados a Occupy do vrcholovej politiky. Jej nositeľom nie je ľavicový hipster, ale poslanec Európskeho parlamentu a senátor. Melanchon posúva tému predvolebnej kampane od sterilných vzájomných útokov ústredných kandidátov smerom k radikálnej kritike systému. A má za sebou už jedno čiastočné víťazstvo. Nemilosrdne vrátil kandidátku extrémnej pravice do karantény, odkiaľ ju vypustil Nicolas Sarkozy v nádeji, že v druhom kole získa jej voličov.
Ak bude chcieť získať Hollande v druhom kole Melanchonovu podporu, bez ktorej nemôže Sarkozyho poraziť, musí aj napriek vôli ružových barónov urobiť priestor pre radikálne posolstvo z Bastily. Nie pre staré katolícke legendy o tom, že revolúcia z roku 1789 bola murárskou pomstou za zničenie templárskeho rádu. Ale preto, že Melanchon dnes zosobňuje v druhej najsilnejšej ekonomike eurozóny odpor proti spôsobom, akými vedú konzervatívne elity krajiny v časoch krízy. A frustráciu z toho, ako politika, najstaršia a najlegitímnejšia ľudská vášeň, čo z nás robí sociálne bytosti, prehráva boj s finančnými kartelmi, ktoré nemajú nič spoločné s weberovskými cnosťami kapitalizmu.