Mám nápad!
Cez víkend sa v Pittsburghu vždy vyberieme niekde na výlet. Niekedy si sadneme do auta a ideme len tak. Jar je pekná všade, mesto stále dobre nepoznáme, vozíme sa a pozeráme na krajinu aj na ľudí.
Po chvíľke jazdy si zvyknete na iné značenie ulíc, odbočiek, obchádzok, vidíte, ako úzkostlivo Američania dodržiavajú predpisy, ako chodia pomaly, a keď idete pomalšie ako pomaly, lebo sa bojíte, že prejdete výjazd z cesty, kde chcete odbočiť, prekvapí vás, že nik na vás netrúbi. Asi sú všetci „na výlete“ ako my, usmejete sa.
Za mestom vás zasa prekvapí, ako je málo benzínových púmp. Ak máte vedľa seba šoféra „dobrodruha“ ako ja, ktorý ženie veci do krajnosti a pumpu nehľadá, kým sa mu po dne nádrže kotúľajú nejaké kvapky benzínu, zostanete zaskočení. Ak benzín práve neriešite, príjemne vás to prekvapí.
Som nešoférka, večná pozeračka z okien, tu aj doma sa sama vozím najčastejšie autobusmi. Krajinu medzi Pezinkom a Bratislavou by som mohla po pamäti maľovať. Podľa mňa sme štátom, ktorý má najviac benzínok na svete! Špatia chotár a okršleky slovenské všade, kam sa vyberiete.
Druhou našou špecialitkou sú bilbordy. Tých máme ako maku. Nepovyžínaná tráva v jarkoch a jarčekoch popri cestách, nejaké odpadky a bilbordy! Hnusné, vyzývavé, farebné, škaredé. Pricestujete z Rakúska a hneď za hranicami vás zamrazí.
Neviem, či niekto niekedy robil výskum, či podobná reklama na ľudí zaberá viac ako tie, ktoré produkuje televízia, rozhlas (tie sú obyčajne také trápne, až sú vtipné), či printové médiá, podľa mňa nie, skrátka, máme zvláštnu schopnosť „špiniť“ si krajinu.
Keby sme nimi chceli, povedzme, maskovať neporiadok, stáli by iba tam, kde je. Síce je takmer všade, ale niekde predsa len nie, no bilbordy sú všade. Už za hranicami to vyzerá, akoby ste prišli do cirkusu. Aj medzi Modrou a Pezinkom to tak vyzerá. Najmä pred Pezinkom. Skládka bilbordov.
Američania milujú reklamu viac ako filmy. Ak sledujete nejakú súkromnú stanicu, máte pocit, že vysiela iba reklamu. Film je roztrhaný na franforce, po chvíli sa vám zdá, že ste videli z neho iba zopár úryvkov, v lepšom prípade dostanete chuť si ho pozrieť.
Nakupovanie je tu vášeň podobne ako u nás a okrem toho, že sa venujú „zveľaďovaniu“ svojho tela pohybom, vo voľnom čase nakupujú. V soboty, nedele sú pred nákupnými centrami zápchy. Na uliciach sa nesmie fajčiť ani v kaviarňach, ani doma, aj tam máte „poplašák“, ktorý registruje dym. Američania sedia v autách ako kokpitoch a fajčia. Keď som tu mala sestru, povedala: „Chudáci, pozri, jediné miesto, kde majú slobodu a môžu si robiť, čo chcú!“ Možno preto na vás na križovatkách netrúbia!
Najoriginálnejší bilbord máme pred Pezinkom: Stredisko kontroly originality. Originálne by bolo zobraziť na bilbordoch kus krajiny, ktorú zakrývajú! Hoci tak, ako vyzerala kedysi, alebo vyretušovanú ako manekýnku, pokosenú, bez odpadkov. Zrazu by sme videli, koľko stromov zmizlo a ako sa krajina mení k horšiemu. Nakupovanie a benzínky o chvíľu nebudú moderné, moderný bude environmentalizmus vo všetkých podobách.