Stratené makaróny
Mnoho spoluobčanov prekvapila správa, že sa stratila značná časť potravinovej pomoci pre chudobných, ktorú sme v podobe múky a cestovín (ako jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík spoločenstva) svojho času v podstate celkom nezištne získali z EÚ. Teda fakt, že sa múka stratila, až tak veľmi nikoho neprekvapil, lebo podobným spôsobom sa už dlhšie stráca všeličo – voda, pôda, plyn, platinové sitká alebo dobré filmy z televízie.
Údiv vyvolalo najmä samotný objem tejto straty. Pán minister povedal, že sa hľadá, obrazne povedané, asi dva kilometre dlhý (a treba podotknúť, že i plne naložený) vlak týchto vzácnych potravín. Tento rozdiel je už na prvý pohľad sám osebe obrovský.
Šesťdesiat kilogramov platiny možno niekde do Londýna previezť v nejakých troch kufroch. V nízko nákladových leteckých spoločnostiach v štyroch, lebo tie povoľujú iba pätnásť kilogramov na jeden kus batožiny. Deväťdesiattisíc sociálne odkázaných cestujúcich s kufrom múky by si istotne colné orgány na britských letiskách rýchlo všimli, z čoho sa dá usudzovať, že múka ešte stále „nie je“ iba u nás.
Presnejšie povedané, nevieme, kde múka je, ale vieme, kde už nie je. Preto možno pomerne presne určiť, že ak nie je u chudobných, ktorým patrila, potom ju iste treba hľadať u takých bohatých, pre ktorých až tak veľmi určená nebola. K jej nájdeniu by však mohla prispieť celá spoločnosť. Je totiž očividné, že bez pomoci všetkých to opäť nepôjde.
Ak by niekto videl, povedzme v drahej kaviarni, mladšieho muža so zabieleným nosom či stopami bieleho prášku na obleku, nemusí ísť o dílera či konzumenta typických drahých návykových látok, ktorý doteraz v tomto prostredí nevzbudzoval nijakú pozornosť. Naopak, môže ísť o chlapíka, ktorý sa ešte stále motá práve okolo tejto múky. Najmä ak drží v ruke neuvarenú špagetu a melancholicky ňou štuchá do kytičky na stole. Alebo si so spokojným úsmevom vyhadzuje na dlani cestovinové vretená či makaróny, a to rovno nad otvoreným katalógom najnovších „meďákov“ či drahých dovoleniek.
Takému človeku by mal uvedomelý občan hneď odňať pištoľ a teleskopický obušok, ako to nedávno urobila polícia vcelku tiež dobre situovanému poslancovi Davidovi Rathovi v Česku, a odviesť ho na najbližšie policajné oddelenie. Iné prostriedky na zistenie a azda i nájdenie tritisícpäťsto ton múky, žiaľ, naša spoločnosť v súčasnosti nemá, lebo skoro všetky prostriedky, čo kedy mala, vždy vložila v prvom rade do vedy, školstva a umenia.
No nie je to jediný spôsob. Určite by k úspešnému riešeniu cestovinovej záhady mohla prispieť aj nová modlitebňa a miestnosť na meditácie v slovenskom parlamente, lebo prípadné nadprirodzené zjavenie hory múky a makarónov by nijaký poslanec neprehliadol. Každý síce vie, že hľadať múku pre chudobných je v Národnej rade vždy o niečo menej závažné, ako hľadať na uliciach ťažko skúšaných a neliečených homosexuálov, no tento prípad by si hádam zasluhoval výnimku.