Nová väčšina
V našom pokojnom demokratickom prostredí žijú politické strany neuveriteľne búrlivým životom. Veľkým šťastím, no zároveň i obrovskou útechou pre väčšinu občanov je fakt, že Slovensko napriek nepriaznivým ekonomickým okolnostiam ešte vždy dokáže vyprodukovať oveľa viac politických strán, než samo môže spotrebovať. Ak by sme mali zostať odkázaní iba na zastarané a morálne opotrebované politické strany, na ktoré sme zvyknutí, už dávno by sme podľahli beznádeji.
Nevedeli by nás utešiť ani relatívne slušné peniaze, ktoré napríklad teraz rovno z rozpočtu školstva môžeme hocikedy vrátiť do Bruselu. Alebo do Nórska? Nuž najskôr asi do obidvoch. Na Slovensku hádam niet nikoho, kto by sa z toho úprimne neradoval. Opozičné strany sa radujú, že to musí splácať vládna strana, vládnu stranu teší, že to podľa všetkého ona sama celkom nezavinila. O názor politicky neorganizovaných občanov sa od volieb ešte nikto nezaujímal. Nech sa radujú, ako vedia. Najlepšie pred úradom práce, kde je na takéto bežné radovánky času dosť. Je to jednoducho ideálne prostredie pre vznik nových strán.
Keďže staré politické strany pohltili väčšinu obyvateľstva, musia nové strany vznikať z tejto väčšiny. Takáto väčšina, ktorá tým vznikne, je fakticky nová. Preto sa nemožno vôbec čudovať, že väčšinová strana Daniela Lipšica vzniká akýmsi oddelením z fakticky menšinovej strany, z Kresťanskodemokratického hnutia. Nemožno sa teda čudovať ani tomu, že po oddelení sa hneď aj primerane volá Nová väčšina.
Niekedy je to ťažké rozlišovať, lebo v KDH sa hneď rysuje aj celkom iná nová strana, ktorá sa formuje úplne iným spôsobom. Vzniká takpovediac „pučaním“, teda ešte vnútri strany ako platforma poslanca Radoslava Procházku. Nazýva sa nemenej príznačne: Silná spoločnosť, jednoduchý štát. Tiež chce rovno v KDH získať väčšinu, ale túto väčšinu zároveň aj presiahnuť mimo KDH.
Úplne iným typom osamostatnenia od KDH je bývalý poslanec za KDH a exprimátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, ktorý vznikol z KDH ako „odrezok“ (to znamená vylúčením). Jeho program a praktické aktivity netreba vôbec vysvetľovať. Sú všeobecne známe. Zostáva však aj ako solitér pre všetky tieto zoskupenia určitým majákom a pevným vzorom.
Kto tomu neverí, nech ho porovná napríklad so súčasným predsedom KDH Jánom Figeľom a jeho titulom PhD. Najznámejšími politickými ideami KDH zatiaľ boli ochrana predsmrtného života (Stop potratom!) a ochrana posmrtného života (Zmluva s Vatikánom!).
Keď sa prokuratúra pokúša dávať do súvislosti tieto vysoké humánne idey s praktickou činnosťou niektorých jednotlivcov z KDH, dopúšťa sa nevyhnutne procesných chýb. Na rozdiel od svojich spoluobčanov sa jej vôbec nečudujem, pretože som si všimol, že aj ja sa ich dopúšťam, kedykoľvek sa o takýto pomyselný súlad usilujem. Situácia je teda jasná. Keby niekomu jej zmysel unikal, môže si pomôcť nevyvrátiteľnou politickou tézou, ktorú sformuloval geniálny poľský humorista Stanisław Jerzy Lec: „Väčšina ľudí je vždy na strane väčšiny.“