Verejné priestory
Dvaja mužíci s vintovkami v roku 1917 v mene revolúcie prišli znárodniť Ruskú ceduľovú banku. Guvernér sa ich ironicky spýtal, či vedia, koľko je 2 x 2. V matematike školovaní neboli, ale suverénne riekli: "Skoľko partija prikážet.“
Podobne odpovedal aj Slota na otázku, či je verejným priestorom nástenka na ministerstve. „Môže ním byť aj môj linajkový zošit.“ Ak "partia prikážet“. A partia – to je Slota. Zákon neurčuje taxatívne verejné priestory. A tak aj najkrkolomnejší výklad pojmu môže byť s ním v súlade. V slovenskom právnom štáte. Verejným priestorom je aj WC na Hlavnej stanici. Tam si Janušek grant zverejniť netrúfol. To by sa po Slovensku mohlo rozkríknuť.
Navyše, len my idioti môžeme furt omieľať grant za 3,6 miliardy. Skutočný zisk oboch firmičiek by bol len poondiatych 400 miliónov. O ďalšie grošíky by sa podelili ďalšie spriaznené duše. A niečo by boli aj reálne náklady. Tak „že sa vám chce tolko tó hubó mlátyt“ – povedal by Záhorák.
Ferko Mikloško je prekvapený, že sa novinári nezaujímali, ako firmičky k takému zlatému dažďu prišli. Zaujímali sa. Slečna konateľka, súčasný a minulý konateľ zvaľujú vinu (a povinnosť odpovedať) jeden na druhého. Ako by išlo o vraždu.