Sociálny (ne)demokrat
Každý politik má v náplni práce chváliť svoje skutky a popierať kritiku. Výnimkou nie je ani premiér Fico. Kým jeho predchodca v takých prípadoch siahal po vykrúcaní, Fico dáva rovno najavo, o ktorých veciach sa jednoducho nemieni baviť.
V televíznej relácii Na telo, skôr ako zaželal pekné sviatky Slovákom a Slovenkám (verme, že zahrnul aj menšiny), povedal jasne, že chyby si necháva pre seba. A že nejaké podozrivé tendre nepovažuje za prvoradú tému.
Nik neberie Ficovi právo byť sociálnym demokratom a hovoriť o štedrých sociálnych programoch, aké tu vraj nikdy predtým neboli. Lenže akýkoľvek tender, ktorý je predražený, aby z neho komukoľvek kvaplo či rovno natieklo do vrecka, predsa berie peniaze dôchodcom, mladým rodinám, deťom, učiteľom, policajtom. Preto sa predseda nijakej vlády nemôže tváriť, že ho takáto téma obťažuje. Napriek tomu, že mu do plachiet duje mohutný vietor širokej verejnej podpory.
Jednak tým dáva zlý príklad. A jednak politik, ktorý má taký vážny problém s verejnou kontrolou, je možno sociálny, ale nie demokrat.