Virtuálny dohľad nad prospechom
Žiacka knižka bola a je neodmysliteľnou súčasťou školskej dochádzky. Niektorí žiaci ju hrdo ukazujú svojim rodičom, žiadajúc od nich autogram k zaslúženým jednotkám.
Iní v strachu prichádzajú domov a vymýšľajú rôzne výhovorky a finty, len aby si otec či mama nevšimli tie nespravodlivo udelené „gule“, čo v žiackej priniesli.
Ministerstvo školstva chce žiakov od takýchto stresujúcich chvíľ ušetriť a zavádza elektronické žiacke knižky. Tie si budú môcť rodičia cez internet skontrolovať kdekoľvek a kedykoľvek. Chvályhodné.
Má to však aj jeden malý zádrh. Tento systém už totiž na Slovensku využíva sedemdesiat percent škôl. Školský informačný systém, na základe ktorého možno elektronické žiacke knižky využívať, dostali školy zadarmo. Za pár tisíc si môžu prikúpiť verziu s internetovou kontrolou žiackeho prospechu.
Ministerstvo tak doslova vykopáva otvorené dvere, keď po súťaži za štvrť miliardy korún ponúka školám niečo, čo už buď majú, alebo si to môžu samy obstarať za bagateľ. A to, že vo verejnej súťaži bol prihlásený jediný záujemca, môže zostať aj bez komentára.
Problém je však aj v niečom inom. Takáto virtuálna knižka má, podľa návrhu, človeka sprevádzať od škôlky až po univerzitu. Azda nechce ministerstvo človeku pri štátniciach zratúvať všetky úspechy, neúspechy a neplechy? To už môže rovno požiadať ministerstvo práce o zavedenie elektronických pracovných knižiek. To všetko, samozrejme, pod patronátom rezortu vnútra. Nech je dohľad dokonalý.
Silný sociálny štát by predsa mal mať plnú kontrolu nad životom občana od kolísky až po hrob. Aby podaktorí nevybočili a nebodaj si nezmysleli myslieť.
A aj hackeri sa môžu tešiť.