Šťastný zemepán
"Skôr prejde ťava uchom ihly ako boháč do kráľovstva nebeského," píše sa v Biblii. Arcibiskupovi Sokolovi na tom zrejme až tak nezáleží. Ešte v roku 2007 totiž previedol tridsať štvorcových kilometrov cirkevných pozemkov trnavského arcibiskupstva na nadáciu, v ktorej je štatutárom.
Darovaciu zmluvu podpísal ako dvojjediný, za obe strany. Prevod sa uskutočnil len pár dní po tom, čo bola nadácia zaregistrovaná. Medzitým sa však zmenili hranice arcidiecéz a pozemky už nepatria pod trnavskú, ale pod nitriansku. A o tejto zmene musel ako vysoký cirkevný hodnostár vedieť. No možno pozabudol. V staršom veku sa to už ľuďom občas stáva.
A keďže Vatikán nariadil všetkým hodnostárom po sedemdesiatpäťke abdikovať, chystá sa do penzie aj Sokol. Vek už na to má. Netreba mu teda mať za zlé, že si chce ku skromnému kňazskému dôchodku prilepšiť.
Kochať sa krásou lesov a lúk, chodiť na poľovačky, prechádzky so svojimi gazdinami. A v dobrej viere spravovať svetský majetok. V lone prírody dožiť svoje dni a v blaženom pokoji sa odobrať do večného raja. Zo svojho Svätoplukovho panstva.