Centová kríza
Vrátil sa obchodník z banky vypenený do fialova. V tržbe odovzdal mince v sume 33.20 eura, 6.30 mu strhla banka ako pokutu, že prijíma od zákazníkov platnú menu v minciach. "To mám pri preberaní mincí aj ja zvýšiť cenu o 20 percent? Prečo to banka smie robiť beztrestne?". Plynovú krízu máme z krku – a už je tu tá centová.
Plynová vznikla z nedostatku, ale ťažko riešiteľné krízy v kapitalizme vznikajú z prebytku. Pár miliónov 1– a 2-centoviek sa dostalo do obehu v eurobalíčkoch. Pár miliónov si ich zrejme nabrali obchody, aby mali čo dva týždne vydávať. NBS asi zle odhadla skutočnú potrebu. Ale čo teraz? Nepáči sa mi riešenie – 1– a 2-centy zošrotovať, hoci dva štáty to urobili. Zaokrúhliť cenu na 5 centov by nás mohlo vyjsť draho.
Najradšej by som oželel 2– a 20-centy. Dostali by sme sa na 6 druhov mincí bez zdražovania. Ale čo s tými jednocentíkmi? Škoda ich hádzať do smetiakov. Do 5-litrovej fľaše od uhoriek môžete tezaurovať 20-tisíc mincí. 200 eur. A keď vypukne nedostatok, NBS si rozmyslí, či z Kremnice objednať ďalšie mince za 5– či 10-násobok nominálu. Rada ich azda od nás vykúpi za 2-násobok nominálu. NBS ušetrí a my zarobíme 100 percent. Aj prví klienti BMG by bledli závisťou.