Dvojaký meter na cestách
Od cestného zákona, ktorý v nedeľu vstúpil do platnosti, sa očakáva, že konečne posilní bezpečnosť na slovenských cestách. Počet dopravných nehôd v minulom roku klesol, znížil sa aj počet obetí. Predsa však – ak ročne zahynie na cestách viac ako 500 ľudí, je to priveľa. Nielen preto, že vláda sa zaviazala znížiť tento hrozivý ukazovateľ na polovicu. Nejde predsa o čísla. Za každým z nich sa skrýva predčasne, a najmä zbytočne skončený ľudský život.
Spoločným menovateľom závažných dopravných nehôd totiž býva najčastejšie neprimeraný, bezohľadný a agresívny spôsob jazdy. Ten sa stal samozrejmosťou – a nielen pre „mafiánskych“ vodičov. Podobný vzorec správania sa na cestách si potom osvojí hoci aj služobný šofér dodávky či dokonca autobusu. Porušovanie pravidiel sa stalo normou – jazda na červenú, nebezpečné predbiehanie v zákrute či v neprehľadnom teréne, rýchla jazda v meste, alebo zvyk tlačiť sa na pomalšie idúce vozidlá.
Nový zákon sprísňuje pravidlá. Zvyšuje pokuty, znižuje najvyššiu povolenú rýchlosť v obciach na 50 kilometrov za hodinu, prikazuje obúvanie zimných pneumatík atď… Lenže zákon, ktorý sa tak dlho a zložito rodil, nebude mať význam, kým polícia nebude dôsledne kontrolovať jeho dodržiavanie – a kým špeciálne policajné komandá nebudú loviť veľké a nebezpečné ryby. Bude zbytočný, ak sa prísne pokuty stanú bičom na tých, ktorí sa náhodou dopustia chyby, zatiaľ čo cestní piráti budú trúfalí tak ako doteraz. Ak sa vodič bude môcť silou svojho vplyvu alebo úplatkami vykúpiť. Ak bude polícia predovšetkým vyberať pokuty tam, kde sa dá očakávať slušný zisk a pritom prehliadať nebezpečné úseky ciest, ktoré sa stali pretekárskymi dráhami. A ak budú pravidlá „vzorovo“ porušovať politici alebo policajní funkcionári, ako sa to už neraz stalo.
Pri tomto zákone mimoriadne záleží na jeho vykonávaní v praxi. Ak bude existovať dvojaký meter a dvojaká spravodlivosť, veľa sa na cestách nezmení.