Choré súdy
Kedysi býval najzdravším pracoviskom Slovnaft. Mali sme o percento nižšiu práceneschopnosť ako priemer republiky. Prečo? Prídem k závodnému lekárovi s chrípkou. Aspirín – a šup do roboty. Panelár dokrivkal do roboty o barlách. Noha v sadre.
„Veď tých pár metrov po velíne prejdete.“ Robotníci si neuctievali lekára bakšišom. Jediným prilepšením bola prémia 400 Kčs za percentá PN od vedenia. Prečo to spomínam? Dnes je súdnictvo opačným protipólom. Chorobnosť obžalovaných, svedkov, advokátov prevyšuje vari 10-násobne priemer. Procesy sa odkladajú dostratena. Až nám rozosmiatych zločincov súdy musia pustiť. Čo s tým? Možno by pomohla osobitná advokátska komora. Z jedincov mimoriadne zdravých. Len z tých by si zločinci mohli vyberať. Možno by pomohla aj osobitná lekárska komora.
„Súdni“ lekári by neuznávali pobolievanie hrdla, hlavy, indispozíciu, pôrod manželky za dôvod na absenciu. Možno by pomohli mobilné súdne siene vo vybraných nemocniciach, keď už môžu byť v basách. Chorľavých účastníkov by saniťáci doviezli na posteliach. Minister Harabin by iste vymyslel aj ďalšie nápady. V každom prípade s tým lazaretom zvaným súdnictvo treba niečo robiť.