Bezpečné? Ako pre koho?
Železnice majú vlastne pravdu. Z ich pohľadu sú všetky priecestia bezpečné. Podľa zákona majú prednosť. Ak vodič neporuší zákon, k tragédii nemôže dôjsť. Problémom sú normy, ktoré umožňujú neporušiť zákon. Ak premiér a Kaliňák zle odhadli frekvenciu vlakov v Polomke aj dohľadnosť, čo potom my obyčajní smrteľníci?
Klinec udrel po hlavičke expert Drahovský. Normy by mali zohľadňovať dohľadnosť, rýchlosť najrýchlejších vlakov (teda aj dvoch rýchlikov medzi 12 lokálkami) aj čas potrebný na prejazd najdlhšieho a najpomalšieho vozidla. Potom by sa ukázalo, že z 1 240 „krížových“ priecestí je nebezpečných viac stoviek, ako si myslíme. Keďže jeden semafor nestojí 35 tisíc, ale štvrť milióna eur, je zrejmé, že železnice milióny nazvyš nemajú.
Máme dve možnosti. Podľa nových noriem zostaviť rebríček nebezpečnosti. A každý rok nastavať toľko semaforov, na koľko nám perina stačí. Alebo stavať semafory po tragédiách. Otázka je, čo pri zníženej viditeľnosti, napríklad hmle?
Vinetou zostúpil z koňa a s uchom na koľajnici počul vlak na kilometre. Asi sa treba vrátiť ku klasike. V prípade manželskej krízy pošlite na koľajnice ženu. Ak jej rýchlik odstrihne hlavu, ušetríte za rozvod.