Masakra
Ako sa to mohlo stať? Túto otázku si kladie asi každý, keď sa dozvedá o šialených strelcoch, ktorí za sebou zanechali kopu nevinných obetí. Určite je chybný systém, ak umožňuje bez problémov získať zbraň človeku, ktorý predstavuje hrozbu pre svoje okolie. Iná otázka však je, čo vôbec môže 17-ročného človeka podnietiť k takejto masakre?
Jednu z odpovedí ponúka každodenný život. Niečo podobné predsa väčšina – najmä mladých – ľudí prežíva bežne. Vo filmoch tečú potoky krvi a vybuchujú autá. Tvorcovia hororov sa pretekajú vo vymýšľaní tých najšialenejších spôsobov vraždenia a mučenia. Kreslia na filmové plátno postavy úchylných maniakov a zabijakov. A počítačové hry s násilným obsahom hrajú deti od najranejšieho veku.
Väčšina ľudí dokáže tento virtuálny svet spracovať, čiže odlíšiť od skutočného. Pre duševne labilných jednotlivcov však môže predstavovať inšpiráciu. Urobiť z nich živé časované nálože, ktoré okolie nedokáže včas rozpoznať.
Nedá sa predísť všetkým šialeným zločinom. Nedá sa pri nich ani vyvodiť politická zodpovednosť. Ale zodpovednosť, či už spoločnosti alebo rodičov, tu nepochybne je.