Dráma so šťastným koncom
14. marec 1939 je ťažký dátum. Slováci si po prvý raz v histórii založili vlastný národný štát. A napriek tomu sa nedožili slobody, nezávislosti a zvrchovanosti. Dnes už vieme, že vyhlásiť štát na objednávku Hitlera, zapojiť sa do vojny proti Rusom a bojovať za záujmy Nemcov, ktorí chceli po víťazstve zotročiť Slovanov ako nižšiu, pracovnú rasu, to nebolo ani múdre, ani čestné.
Lenže – ono to nebolo ani hlúpe a podlé. Bolo to nevyhnutné. Presnejšie: vynútené. A slovenskou vládou prijaté ako povestné „menšie zlo“. Pretože ostatné možnosti by boli pre Slovákov (a nakoniec aj pre slovenských Židov) oveľa horšie.
V marci 1939 už Československo fakticky neexistovalo. V roku 1938 Nemci obsadili Sudety a Maďari Žitný ostrov. Štát sa zrútil. Slovenská autonómna vláda bola v zovretí. Na východe stáli boľševici. Na západe stáli nacisti. A kdesi vedľa ležali zradcovia: Briti a Francúzi, ktorí v Mníchove Hitlerovi darovali Československo… Maďarskí fašisti chceli nielen Žitný ostrov, ale celé Slovensko. Priestor na rozhodovanie a voľbu bol takmer nulový. Buď bábkový štát, alebo nemecko-maďarská okupácia (často spomínané Poľsko nebolo vôbec v hre, ako sa potvrdilo v septembri 1939). Na výber už nemal národ, ale len jeho vodcovia. Mohli buď utiecť (do Londýna). Alebo zotrvať. A pristúpiť na zmluvu s diablom.
Slováci sa podvolili nevyhnutnosti. Osudu. Sile.
Vyhlásenie prvého Slovenského štátu bolo neslávne. Ponižujúce. Bezmocné.
O päť rokov neskôr však prišlo niečo, čo osudovú nevyhnutnosť a odovzdanosť prelomilo. Časť Slovákov pripravila, vyhlásila a vybojovala národné povstanie. Nebolo nevyhnutné, vynútené, nadiktované z Londýna či Moskvy. Bolo slobodné a v pravom zmysle slova národné. Slováci ho vybojovali vlastnou silou a vlastnou krvou. A hoci bolo potlačené a vojensky neúspešné, nebolo porazené. Nevyhnutnosť v tom čase už pochodovala opačným smerom.
Vďaka jednej malej vzbure proti nevyhnutnosti – a zlu – boli Slováci o rok neskôr v historicky vzácnej situácii. Boli medzi porazenými národmi. A boli aj medzi víťaznými národmi.
Boli aj zlí, aj dobrí. Popravení aj sudcovia… S tragickými aj šťastnými hrdinami.
Jednoducho: Slovensko v skúške ohňom obstálo. Aj vtedy, keď muselo. Aj vtedy, keď nemuselo.