Dôvera či systém?
Aj veľmi múdri ekonómovia, ba i naši vládni činitelia sa domnievajú, že prapríčina dnešnej krízy je v našich hlavách. Je to vraj kríza dôvery. Nejako mi to nesedí. Podľa toho výroba a obchod, dimenzované na výrobu a predaj tovaru, na ktorý zarobím o tridsať rokov, to je v poriadku. Taký je systém. Choroba našich mozgov spočíva v tom, že sa obávam kupovať za peniaze, ktoré zarobím za 40 či 60 rokov. A banky sa už obávajú na taký dlhý čas mi peniaze požičiavať. I napriek tomu, že v prípade mojej solventnosti (a dlhovekosti) by zarobili na úrokoch ešte viac.
Vraj najrýchlejšia terapia na obnovu boomu je v našich hlavách. V obnove dôvery. Keby sme znovu začali masovo kupovať akcie, kryté majetkom z dvoch percent, za nedávnych sto, ešte lepšie stodvadsať percent, v dôvere, že ich cena ešte vzrastie. Keby nám banky dôverovali a požičiavali na 40 rokov. Keby sme si brali pôžičky nielen na nehnuteľnosti a na autá, ale aj na dovolenky, na darčeky blízkym, na svadby. Je vraj isté, že systém by sa rozhýbal a raz-dva by bolo po kríze.
Vo viere v takýto medikament by ma mohla utvrdiť cirkev. A vhypnotizovať mi dôveru v takéto riešenie, no – pamätáte sa na legendárneho Kašpirovského?