Šibenica
Najvyššia, nezvratná a definitívna forma trestu - smrť - sprevádza ľudstvo od počiatkov civilizácie. Nehľadiac na panujúce spoločenské zriadenie. V priebehu minulého storočia sa ho vzdala či prestala vykonávať väčšina štátov sveta. V mnohých však stále popraviská fungujú. O opodstatnenosti či účinnosti tohto trestu sa dá diskutovať, najmä v súvislosti s justičnými omylmi. Táto diskusia však má význam len v krajinách, kde sa hrdelným trestom postihujú ,,klasické" zločiny - vražda, znásilnenie, pedofília...
Diskusia však nemá význam v krajinách, kde je otázka justičného omylu bezpredmetná. Kde je justícia nástrojom totalitného režimu a na šibenicu posiela ľudí pre iné presvedčenie. Kde, podľa štatistík, sú každý deň popravení štyria ľudia, neoficiálne zrejme aj viac. V krajine, ktorej bolo umožnené organizovať olympijské hry, s ktorou celý svet veselo obchoduje a uznanlivo ju potľapkáva po pleci za obdivuhodný hospodársky rozvoj. V krajine, ktorá v súvislosti s trestom smrti čelila aj obvineniam z obchodovania s orgánmi popravených.
O treste smrti sa diskutovať dá a rozumne uvažujúci človek bude za jeho zrušenie. Je však rozdiel, či sa niekto dostane na šibenicu za brutálnu vraždu, alebo za nesúhlas s vládnou mocou.