Radičová vs. Dzurinda
Iveta Radičová sa pred druhým kolom prezidentských volieb snaží do istej miery dištancovať od predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Krok pôsobiaci vcelku logicky. Expremiér totiž na značnú časť voličov (nielen koalície, ale aj opozície) pôsobí doslova odpudzujúco.
Radičová je síce stále spoločnou kandidátkou opozície, no v kampani sa s politikmi strán, ktoré ju podporujú, príliš neukazuje. A zdá sa, že robí dobre – stavila na to, že kandiduje ona ako osoba (Gašparovič kandiduje spolu s Ficom). Tieto strany po prehratých parlamentných voľbách totiž doteraz nedokázali spraviť sebareflexiu a výraznejšie zmeny vo vedení (s výnimkou SMK, kde to však dopadlo dosť nešťastne).
Ťažko predpovedať definitívny výsledok prezidentských volieb, ak by v nich však Iveta Radičová neuspela, už teraz možno povedať, že dokázala zmobilizovať značnú časť (do apatie upadajúcich) opozičných voličov. To zároveň prináša nádej na akúsi obrodu opozície a jej skutočné a konštruktívne pôsobenie v slovenskej politike.
Každý demokratický systém to totiž potrebuje. Bezzubá opozícia krajine neprospieva rovnako ako príliš dominantná vládna koalícia.