A čo tak strúhankové?
Nechcel by som byť v koži Jahnátkovho referenta s úlohou vyhodnotiť šrotovné. Ak by sa vďaka nemu totiž v prvom roku krízy predalo viac či aspoň rovnako áut ako vlani, úspech by bol nesporný. No je skôr pravdepodobné, že po skončení akcie príde čierna diera. Každý, kto chcel kúpiť autiak tento či na budúci rok, využil akciu. A čo potom? Šrotovné sa totiž bude dať hodnotiť až po roku, možno po dvoch.
Ostatní výrobcovia sa búria. Prečo štát rovnoprávne nesponzoruje aj ďalšie odvetvia? Televízory, počítače, práčky, topánky, v prípade chladničiek by sa to mohlo nazvať freónové. Recesista by mohol navrhnúť krízovej rade aj strúhankové. Odovzdáte suchý rožok, čerstvý dostanete za 4 centy. Cent by uhradila vláda, cent pekár a predajca. Rožky by sa míňali ako tie príslovečné teplé rožky.
Nespokojným výrobcom Počiatek povedal to, čo my spotrebitelia vieme. Autovýroba má dominantné postavenie (aj v počte zamestnancov), jej kolaps by štát prežíval najkrutejšie. Ako pes ku kosti sa však vraciam k základnej otázke. Nie spotrebu (na generačné dlhy) musí svet prispôsobiť neobmedzenej výrobe a maximálnym ziskom. Tým si len koledujeme o permanentnú krízu. Riešením bude nová štruktúra ekonomiky.