Tak predci...
Tak predci... Ivan Gašparovič - a Robert Fico - vyhrali obe kolá prezidentských volieb. A nie dramaticky a tesne (ako očakávali poniektorí sociológovia), ale "bezpečne". Za Gašparovičom - a Ficom - stálo v druhom kole asi o 20 percent viac voličov ako za Radičovou (1 235 000/989 000).
Asi netreba pochybovať o tom, že toto víťazstvo je víťazstvom Roberta Fica. Zabrali hlavne voliči Smeru. Nie voliči HZD… A tichého muža, ktorý túto smiešnu stranu zakladal. Fico potvrdil, že dokáže celkom úspešne mobilizovať svojich voličov. Dokonca aj v mene a záujme ošúchaného politika, ktorého v roku 2002 odsudzoval ako neprijateľného…
Prekvapením týchto volieb je fakt, že rovnako úspešne sa nakoniec dokázali mobilizovať aj opoziční voliči. Na víťazstvo to nestačilo. Ale určite to stačilo na schladenie Roberta Fica. V sobotu v noci sa netváril víťazne a nadšene. Bol zjavne nahnevaný. A možno aj sklamaný. Asi od „svojho“ národa čakal viac.
Výsledky druhého kola – a rozloženie síl – sú porovnateľné s parlamentnými voľbami 2006. Vládne strany vtedy volilo 1 140 000 voličov. Gašparovič, opretý o voličov Smeru, SNS a HZDS, získal v druhom kole asi o stotisíc viac hlasov. Opozičné strany volilo v parlamentných voľbách 880 000 voličov. Radičová tiež získala v druhom kole asi o stotisíc viac hlasov. Pomery síl medzi koalíciou a opozíciou sú z tohto pohľadu takmer rovnaké ako boli v roku 2006. Ficove „zisky“ nie sú až také veľké a isté, ako dva roky ukazujú prieskumy. A opozícia nie je až taká slabá… Preto bol v sobotu v noci „víťazný“ Fico taký červený od zlosti. Nadával na tlač, zatínal zuby, potláčal hnev… Neoslavoval.
Na rozdiel od Gašparoviča nemal veľmi čo. Zistil, že nie je až taký silný a dominantný, ako by si želal. A hlavne – udržal si síce slabého prezidenta, ale zároveň tým „dostal“ silnú a perspektívnu súperku na druhej strane.
Víťazné zvolanie Tak predci! vyzeralo v sobotu v noci veľmi, veľmi opatrne.